Zdravá produktivita – čo to vlastne je?

Zdravá produktivita, slovné spojenie, ktoré na prvé počutie evokuje… čo? Dohromady asi nič. V našom pracovnom éteri sa s ním stretávam veľmi zriedkavo a aj keď ho sem-tam vsuniem do nejakej konverzácie, väčšinou sú mi odpoveďou iba zmätené pohľady.

Čo rozumiem pod týmito slovami?

Moja definícia je veľmi jednoduchá: zdravá produktivita je dosahovanie zmysluplných výsledkov bez toho, aby pri tom trpelo naše psychické, emočné či fyzické zdravie. V práci, ale aj v osobnom živote. Bodka.

Ako tento stav dosiahnuť a udržať?

Oddych, oddych, oddych

Vedeli ste, že v Belgicku či Portugalsku majú zamestnávatelia zo zákona zakázané kontaktovať svojich zamestnancov mimo pracovných hodín? To je, čo? Rozmýšľam, či ich mám obdivovať, alebo krútiť hlavou nad tým, že na takéto niečo je potrebný zákon. Potom si spomeniem, že žijem na Slovensku, kde je to, bohužiaľ, stále dennou realitou pre mnohých ľudí.

A to ani nehovorím o neľudských experimentoch typu štvordňový pracovný týždeň, ktoré západoeurópske krajiny robia na svojich úbohých zamestnancoch. A nielen ony. Skrátenie pracovného týždňa o 20% skúšajú dokonca aj v Japonsku, krajine, kde je najvyššia miera úmrtí z dôvodu prepracovanosti (majú na to dokonca aj vlastné slovo – karóši).

Pssst, 75 – 90% zamestnávateľov si túto zmenu pochvaľuje (nepomýlil som sa, hovorím o zamestnávateľoch) a nevykazujú žiaden pokles produktivity. Len to nepovedzte tým našim!

Ale naspäť téme.

Čo chcem týmito odborárskymi utópiami povedať? Že oddych je mimoriadne dôležitý.

Áno, presne tak. Článok o produktivite som začal prízvukovaním prestávok a oddychu. Ja osobne ich mám na celom dni najradšej. Vlastne pracujem len kvôli nim.

Vynechávanie prestávok v práci považujem za jeden z najhorších pracovných zlozvykov. Škodí fyzickému aj psychickému zdraviu, produktivitu ohrozuje, nepodporuje, okrem toho vedie k zlým rozhodnutiam a ešte horšej nálade. Nebudem to tu rozpisovať, ak máte záujem, prečítajte si o tom v texte: Prestávky v práci – aké dlhé, ako často a či vôbec?.

Ale dbať je nevyhnutné aj na oddych mimo práce. Zdôrazňujem „mimo“, pretože mnohí ľudia majú problém vypnúť a pracujú aj potom, čo šichta dávno skončila. Zdravá produktivita nie je o naháňaní hodín a čísel, lebo „veď tak to robí Elon Musk.“

Overworking, teda prepracovanie, je perfektnou cestou k vyhoreniu. Alebo ku karóši.

Apropó, keď už sme pri tom Muskovi…

Elon Musk = nezdravá produktivita

Malá odbočka.

Elona Muska považujem za obraz nezdravej produktivity. Jedným dychom dodávam, že je to obdivuhodný vizionár, neskutočne zapálený človek, akých behá po zemeguli málo, inovátor, tvorca a neviem čo ešte. Stoja za ním výsledky, ktoré mu už nikto nezoberie.

Ale nestojí za to imitovať jeho pracovný režim. Ten je asi takýto:

• 80-90 hodín práce týždenne (v minulosti údajne aj 120),
• spať o 1 v noci, budíček o 7,
• sem-tam šlofík v práci,
• vynechávanie obedov.

Necham na každom, či je toto obraz zdravého života (keďže očividne pre Muska život a práca sú synonymá). Áno, konkrétne uňho to očividne funguje, minimálne z hľadiska pracovných výsledkov, ale je to udržateľné? Koľko ma času na budovanie reálnych a hodnotných vzťahov s ľuďmi? Neklepne ho o desať rokov?

Zdá sa, že Muskov cieľ je vtlačiť do pracovného týždňa či dňa čo najviac hodín.

Nuž a o sekundách, minútach, hodinách a číslach, priatelia, zdravá produktivita nie je.

Nie je to len o číslach

Už samotné slovo produktivita akoby nútilo rozmýšľať v číslach. V odpracovaných hodinách, uskutočnených predajoch, napísaných stranách či riadkoch programatorského kódu, alebo percentách plnenia plánu. Ale prílišná obsesia číslami je všetko, len nie zdravá.

V mojom prvom zamestnaní, renomovanej medzinárodnej strojárskej firme, bol na dverách obchodného oddelenia vtipný nápis:

„Zameraj sa na čísla a ľudia odídu. Zameraj sa na ľudí a čísla prídu.„

Firma svojím fungovaním, paradoxne, popierala napísané, pretože aj ľudia odchádzali, aj čísla neprichádzali. Myšlienka za tým však stojí za zamyslenie.

Keď totiž hovoríme o číslach v práci, tak v drvivej väčšine sú tým číslom peniaze. Priamo či nepriamo, takmer vždy ide o eurá, doláre, petrošekely. Ale – pozor, vysokou rýchlosťou prichádzajúce klišé – peniaze nie sú všetko.

Poďme si to ilustrovať na tónoch rokenrolového príbehu.

Príbeh piateho chrobáka

Predstavte si, že sa nachádzame v roku 1962.

Ste bubeníkom v relatívne neznámej anglickej bigbítovej skupine, akých v tom čase na ostrovoch vzniká kvantum. Vám to však nevadí, hranie vás baví a máte v kapele troch kamarátov. Tí sa ale jedného dňa rozhodnú, že za tými bicími vám to príliš nejde. Dostanete padáka.

Najprv ste nahnevaní a smutní, ale čo už, život ide ďalej. Okrem toho, na jednom z koncertov ste spoznali nádhernú ženu, Kathy, ktorá sa čoskoro stane vašou manželkou. Máte spolu dve dcérky, skrátka idylka.

K hudbe vás to stále ťahá, tak si založíte vlastnú skupinu, vyrazíte na turné po USA, dokonca vydáte album. Nie ste síce žiadna superstar, ale máte, čo ste si zaumienili. Nakoniec je možno aj fajn, že vás vyhodili z prvej kapely. Zrejme by vaša životná dráha bola iná.

A to by veru bola. Pretože vaše meno je Pete Best a kapela, z ktorej vás vyhodili, sa volá The Beatles.

Au.

Čiže?

Zabolí, čo? Dostať padáka z azda najslávnejšej kapely všetkých čias, iba malú chvíľočku predtým, než dobyje svet. Pete Best bol vyhadzovom z The Beatles „pripravený“ nielen o nesmrteľný zápis do dejín modernej hudby, ale aj o stovky miliónov dolárov (Paul McCartney ešte aj dnes, ako 80-ročný pánko, ročne zarába okolo 70 miliónov dolárov).

A predsa, keď sa pána Besta dnes opýtate, či sa na ex-kolegov z ex-kapely hnevá, odpovedá, že nie. Že im nemá čo odpúšťať. Občas dodá, že ak by bol v roku 1962 na ich mieste, možno by sa aj zachoval rovnako. Vyzdvihuje, že aj jeho kratučké pôsobenie v The Beatles mu prinieslo najväčšie šťastie v živote – na koncerte totiž spoznal svoju budúcu manželku Kathy. Jeho vlastnými slovami:

„Nič neľutujem. Myslím si, že som v živote mal šťastie. Som hrdý na to, čo som dosiahol.“

Čo si z tohto, s prácou naoko nesúvisiaceho, príbehu vziať?

Že tie peniaze a iné čísla naozaj nie sú všetko. Šťastie, spokojnosť a zadosťučinenie nájdete aj bez nich. A práve tieto hodnoty sú predpokladom zdravej produktivity.

Minulý týždeň som publikoval rozhovor so slovenským šachovým veľmajstrom a vynikajúcim spisovateľom Jánom Markošom, ktorého som sa opýtal, aký má tip na šťastne strávený deň v práci. Povedal mi toto:

„Robte to, čo vás baví a čo vám dáva zmysel, aj keby to malo byť za menšie peniaze ako máte dnes. Ja jazdím na päťročnej Dacii, pretože na Mercedes nemám. A bývame v byte, lebo nemám na dom. Ale rozhodne by som nemenil.“ (celý rozhovor si môžete prečítať tu: Ako si pracujem ja? – Ján Markoš)

Nie je to len o číslach.

Dajte si poradiť. Jedine, že by…

Opatrne s radami od algoritmov a mudrcov

Do fitka, ktoré som ešte donedávna navštevoval, chodieval jeden chlapík. Už na prvý pohľad bolo jasné, že posilňovanie a fyzická aktivita sú jeho svetom a bolo to na jeho postave vidieť. Paradoxom je, že 90 % času som ho videl rozprávať sa s ľuďmi a cvičil možno zvyšnú desatinu, ak vôbec. Ale to nie je podstatné, to mu zrejme len závidím.

Okrem toho mal taký čudný zvyk narúšať ľudom pri rozhovore ich osobnú zónu a keď ste urobili krok späť, on urobil krok smerom k vám. Ale to tiež nie je gro príbehu.

Jedného dňa som sa s ním dal do reči na tému strava a cvičenie. Začal mi opisovať, ako pred silovým tréningom vždy vypije pohár vody s citrónom, zje niekoľko vajíčok na tvrdo a dá si horkú čokoládu (ktorú som cítil na jeho dychu, až tak blízko pri mňe stál). Po niekoľkých ďalších vetách, ktoré som si kvôli čokoládovému delíriu nezapamätal, však vyslovil niečo, s čím sa plne stotožňujem:

„Ja si vždy prečítam rôzne návody a odporúčania, ako to robia iní. Potom si to vezmem a prispôsobím tak, aby sa to mne robilo lepšie.„

Bingo.

Inšpirácia je dvojsečná zbraň

Narušovateľ osobných zón z fitka vyslovil veľkú múdrosť.

Na trhu je dnes milión rôznych „produktívnych“ a „sebazlepšujúcich“ appiek. A ešte viac pseudomotivačných článkov na internete (je toto jeden z nich? ukáže čas) a všakovakých návodov, ako sa zlepšiť v snáď každej oblasti.

Áno, veľa z nich má niečo do seba a ponúka podnetný obsah.

Na čo si však pri čítaní a počúvaní ich rád dať pozor? Že 9 z 10 vychádza zo subjektívnej skúsenosti. Áno, v mnohých prípadoch sú tieto dáta nejakým spôsobom kvantifikované (rozumej, že preukázateľne fungovali aj u väčšieho množstva ľudí) a viac-či-menej overené časom, ale stále je niekde za tým osobný kontext.

Ináč povedané – to, že niečo fungovalo inému, neznamená, že to automaticky bude fungovať aj u mňa. Hľadať inšpiráciu je úplne super, ale neodporúčam za každú cenu slepo nasledovať všetko, čo znie dobre. Hľadajte prieniky medzi tým, čo fungovalo iným a čo vyhovuje vám.

Skúšajte, experimentujte. Prispôsobujte. Seba aj nástroje. Majte otvorenú myseľ.

Iba tak skutočne nájdete spôsob, ktorý prinesie výsledky u vás. A navyše sa vyhnete demotivácii z toho, že u vás nefunguje niečo, čo u iných áno. Myslite tiež na to, že za každým tým príbehom o úspechu a o zaručených spôsoboch je veľa, veeeľa nespomenutých zlyhaní, optimalizácie a hľadania.

To je ako s Instagramom – zavesíte tam len naozaj podarené „selfíčko“, ale tých desať pokusov predtým, kde máte tvár ako pokrčený papier, nie.

Cestu ku zdravej produktivite si vydláždite sami. Nájdite si to, čo funguje u vás.

V duchu slovenskej politickej tradície teraz popriem všetko, čo som napísal. Idem vám totiž povedať čosi o tom, čo funguje pri dosahovaní (a udržiavaní!) zdravej produktivity u mňa.

Berte to však iba ako inšpiráciu, nie ako sväté písmo.

Čo funguje u Šimona Briatku?

Na mojej ceste k zdravej produktivite to mám nejako takto:

1. trvalý a udržateľný poriadok na stole,
2. vypnuté zvonenia a vibrácie na telefóne,
3. mantra: multitasking je zlo (viac tu: Multitasking – ako robiť viacero vecí naraz a neurobiť nič),
4. mantra č. 2: nie každý deň musím byť špičkový, občas stačí prežiť,
5. osobná filozofia: malé 1% zlepšenia, ak sú pravidelné, mi zarobia milióny prinášajú veľký pokrok (viac v texte: Kaizen – malé kroky, veľké veci)
6. mantra č. 3: mám rád plánovanie, ale nechcem byť jeho otrokom (neplánujem každú minútu dňa),
7. tri piliere: prirodzené svetlo, čistá voda, pravidelné prestávky,
8. mantra č. 4: produktivita a rast sa často skrývajú mimo komfortnej zóny, ale sám si určím tempo.

A hlavne sa snažím mať sa rád. Svet nekončí, ak nestihnem nejaký deadline, alebo ak dosiahnutý výsledok nie je ten, ktorý som očakával.

Ako to vidia ostatní – 4 názory

So slovným spojením zdravá produktivita som „prepadol“ troch ľudí a opýtal sa, čo si pod ním predstavujú. Tu sú ich názory:

Lucia Serugová

Toto mi povedala Lucia Serugová, mama, podnikateľka, partnerka, koučka a zakladateľka inšpiratívnej online biznis komunity pre ženy Capuccino Club (P.S.: čoskoro čakajte na webe super rozhovor):

„Je to dosiahnutie nejakej mojej maximálnej produktivity za predpokladu, že viem, že som to ešte ja a nie je to moje ego. Teda, že to nie je: chcem byť lepšia ako „oni“, chcem urobiť viac ako „oni“, alebo robiť „toto“, lebo to robia všetci.

Zdravá produktivita mi evokuje to, čo je to moje maximum, môj strop, pretože moje maximum môže byť úplne iné, ako maximum niekoho iného. Čiže nebežať tie neviditeľné preteky.„

Julian Gerhart

Čo si o tomto slovnom spojení myslí Julian Gerhart, spoluzakladateľ a súčasný riaditeľ edu-platformy zmudri.sk, marketér, tvorca inšpiratívneho obsahu a školiteľ (tu už super rozhovor vyšiel, klikajte sem)? Toto:

„Pojem zdravá produktivita vo mne vyvoláva pocit podobný „work-life balance“. Čiže ide o stav, kedy je človek veľmi produktívny, odškrtáva z TO DO listu jednu náročnú úlohu za druhou, neprokrastinuje, neParkinsonuje a dosahuje svoje ciele.

Zároveň pri tom nejde na úkor svojho fyzického a mentálneho zdravia alebo svojho osobného života. Povedal by som, že zdravá produktivita je taký ten ideál, o ktorý sa všetci usilujeme a podarí sa bohužiaľ len málokomu z nás. To ale neznamená, že by sme sa o to nemali produktívne snažiť.„

David Králik

Svoje mi na tému zdravá produktivita povedal aj mentor, kouč, spoluzakladateľ školy Felix, bývalý rozhodca a tréner v šerme, autor rozprávkových knižiek (podporte Tukana, ktorý túŽIL LETieť) a Učiteľ Slovenska Dávid Králik :

„Priznám sa, že mi ten pojem nič nevraví, ale pocitovo by som povedal, že sa v ňom ukrýva rovnováha. Balans medzi:

• byť prospešný sebe verzus byť prospešný druhým,
• hlivieť verzus strhať sa,
• kašľať na vec verzus obetovať všetko,
• konzumovať verzus produkovať,
• rozhodovanie na základe emócií verzus rozhodovanie po zvážení faktov,
• všetko nalinkované verzus čistá improvizácia,
• iba si užívať proces verzus všetku energiu venovať dosiahnutiu výsledku,
• hedonizmus verzus askéza.

Osobne svoj balans, alebo ak chcete, zdravú produktivitu, ešte stále hľadám a vy?„

Vesna Barzut

Chcel som tu aj názor z akademickej obce a tak som oslovil moju známu z ďalekého Srbska – Vesnu Barzut, psychologičku, vysokoškolskú pedagogičku a spoluzakladateľku appky na podporu duševného zdravia Psihofon. Po začudovanom pohľade mi povedala, že:

„Je to o stanovovaní realistických cieľov, aktívnej práci na ich dosahovaní, zvládaní prekážok (prokrastinácia, nedostatok motivácie, syndróm podvodníka) a o vyhýbaní sa prepracovanosti. Zdravá produktivita je o poctivej práci bez perfekcionizmu. Vedieť, ako prioritizovať svoje duševné zdravie a uvedomiť si, že zatiaľčo práca a kariérne úspechy vedia naplniť niektoré z našich psychologických potrieb, k šťastnému životu potrebujeme o čosi viac.„

Zdravá produktivita je privilégium, nie právo

Pri čítaní týchto riadkov by ste mohli nadobudnúť pocit, že najviac sa pri dosahovaní zdravej produktivity limitujeme sami. Nuž… áno, presne to vám chcem povedať.

Zdravá produktivita nie je ústavne zakotvené právo, nepíše sa o nej v Charte OSN, nie je univerzálne daná a nepríde automaticky. Ak ju chceme dosiahnuť, musíme vykročiť z komfortnej zóny a niečo pre to naozaj aj urobiť. Zdravá produktivita je v prvom rade cesta, až potom cieľ. Nie je to míľnik, ktorý raz dosiahneme a sme tam.

A tu je ten kameň úrazu: cestu si každý hľadáme a dlaždíme sám. Aj keď v tomto texte ponúkam svoj pohľad na vec, ak ho nekriticky prevezmete a aplikujete vo svojom živote, zrejme sa úspechu nedočkáte. Toto je môj recept a ešte na ňom usilovne pracujem.

Ale inšpiráciu si vziať môžete a budem rád, ak tak urobíte.

Najdôležitejšie je však skúšať, skúšať, skúšať, myslieť pri tom na svoje zdravie (fyzické, duševné, emočné) a predovšetkým byť s finálnym stavom spokojný. Pretože načo sypať čísla a zarobiť šéfovi na nové auto, ak sme pri tom frustrovaní?

P.S.: rád s vami na tému zdravá produktivita a ako ju dosiahnuť pokecám – ozvite sa mi na mail kontakt@pracujem.si.

Kam ďalej?

Nový text pridávam na web každý štvrtok ráno. Tú su niektoré z mojich najobľúbenejších:

• Mýty o time managemente – 8 skvostov z praxe,
• Pravidlo 52/17 – pauzami k produktivite!,
• Metóda ABCDE – abecedný time management.