(posledná aktualizácia: 1. marca 2023)
Technika eat the frog first, alebo teda najprv zjedzte žabu, je ďalším prienikom medzi gastronómiou a organizáciou práce. Spolu s metódou pomodoro ju môžeme zaradiť do kuchynského time managementu. Nič také, samozrejme, neexistuje, ale potreboval som nejako vyplniť tieto riadky.
Slovenský názov tejto techniky je nešťastným prekladom z anglického originálu eat the frog first, teda doslovne: najprv zjedzte žabu. Ak ste priaznivcom francúzskej kuchyne, tak pri pomyslení na stehienka tohto obojživelníka sa vám už nepochybne zbiehajú slinky. Niet sa čo čudovať, žabky sú bohatým zdrojom bielkovín, omega-3 mastných kyselín a draslíka. Mňam, mňam. Ale toto je text o iných žabách.
O tých pracovných. O tých, ktoré nemáme radi. V prenesenom význame je totiž žaba úlohou, ktorá je náročná, nepríjemná, odkladaná, veľkého rozsahu, alebo v nás skrátka nevzbudzuje radostné pocity. Nuž a cieľom metódy je „zjesť ju“ ako prvú, na začiatku pracovného dňa. Odstrániť to najhoršie hneď ráno. A potom pracovať už len s úsmevom na tvári na jednoduchých úlohách (kiežby…).
Funguje to? Poďme rozpitvať túto žabu.
A áno, obrázok v titulke som kreslil ja. Ďakujem.
Technika eat the frog – obsah článku
Kliknite na tému, ktorá vás zaujíma, alebo si prečítajte celý text. Verím, že si niečo odnesiete pri jednom aj druhom spôsobe.
Ako funguje metóda eat the frog?
Na úvod odbočka k pôvodu pračudesného názvu tejto metódy. Podľa všetkého má korene vo výroku Marka Twaina, ktorý riekol: „Zjedzte hneď ráno živú žabu a po zvyšok dňa sa vám už nestane nič horšie.“. Nebudem skúmať, čo ho viedlo k tomuto hlbokému myšlienkovému pochodu. Ale ak máte domáce zvieratá, predovšetkým žaby, na návštevu ho nevolajte (aj kvôli tomu, že je už vyše 100 rokov mŕtvy).
V kontexte time managementu sa spojenie eat the frog first objavuje v rovnomennej knihe od motivačného autora Briana Tracyho. Jeho dielo som zatiaľ nečítal, ale nie je ťažké dovtípiť sa, v akom duchu sa nesie.
Nuž ale späť k podstatnému.
Princíp metódy eat the frog som už načrtol. Poďme si ho rozbiť do štruktúrovaného postupu:
- v pláne svojho dňa identifikujete úlohu (žabu), ktorá predstavuje najväčšiu výzvu – tento krok môžete urobiť hneď ráno, alebo ideálne ešte deň predtým,
- do tejto úlohy sa pustíte hneď na začiatku pracovného dňa, riešite ju prvú, (toto je to „jedenie“ žaby)
- úlohu dokončíte a po zvyšok dňa pracujete na ďalších,
- postup opakujete každý deň, alebo podľa potreby.
Jednoduché, však? Čo ale robiť vtedy, ak mám takých žiab na stole viacero? Zjesť ich všetky? Nebude ma bolieť brucho? Aj k tomu sa dostaneme.
Mark Twain, spisovateľ, učiteľ, milovník žiab (zdroj obrázka: Wikimedia Commons)
Metóda eat the frog – príklady
Najlepšie sa vysvetľuje na príkladoch. Nezabudnite však na to, že každý má vlastný zoznam úloh a režim práce. Tieto príklady teda berte ako inšpiráciu, nie zákonitý postup, ktorého sa budete kostrbato pridŕžať.
Eat the frog príklad 1 – na boj s prokrastináciou
Metóda najprv zjedzte žabu je šikovným spôsobom ako sa pustiť do úloh, ktoré dlhodobo odkladáme. V prvom príklade si teda na začiatku pracovného dňa pozriem svoj plán. Hneď mi do očí udrie zadanie, ktoré presúvam zo dňa na deň, dátum pri ňom už vystriedal všetky odtiene červenej. Ideálny adept na žabu. Prečo?
Lebo túto úlohu skôr či neskôr budem musieť urobiť. A čím viac odkladám začiatok, tým s väčším stresom a nechuťou sa k nej nakoniec dostanem. Tak prečo sa do nej nepustiť napríklad hneď ráno, keď mám najviac síl? Deň mi ešte nepokazili ani kolegovia, ani šéf, ani ja sám. Podmienky už sotva budú lepšie.
Táto žaba nebude chutiť. Ale ak ju z taniera dostanem ako prvú, ostatné úlohy už zvládnem o čosi ľahšie.
Eat the frog príklad 2 – najťažšia, najnepríjemnejšia úloha
Pozrite si do svojho plánovača či zoznamu úloh. Ktorá je tá najhnusnejšia či najnáročnejšia? Ktorá vás vykopne čo najďalej z komfortnej zóny? Nemusí ísť ani o striktne pracovnú úlohu – možno je to ranná rozcvička, telefonát do banky (bŕŕŕ), či na štátny úrad (pán s vami…).
Pointa je veľmi podobná ako pri prvom príklade. To najhoršie na začiatok. Lebo potom to už ide jednoduchšie. Ako keď z taniera najprv zjete všetku zeleninu a na záver si necháte už len chrumkavé kura (vegetariáni si namiesto kuraťa predstavia marinované tofu).
Eat the frog príklad 3 – to najdôležitejšie na úvod
V neposlednom rade je metóda eat the frog použiteľná aj v rámci prioritizácie. Aj vo vašom harmonograme sú určite dôležitejšie zadania a tie menej dôležité. Do prvej kategórie spadajú spravidla časovo ohraničené úlohy, práca, bez dokončenia ktorej sa nemôžete pustiť (alebo kolega) do inej, alebo niečo, čo má skrátka zásadný význam pre vás/firmu/svet.
S týmito „obrami“ je lepšie popasovať sa hneď na začiatku. Pomôžete tým svojej psychike (žiaden podvedomý stres a tlak) a uvoľníte si ruky pre ďalšiu prácu. So zostávajúcimi „trpaslíkmi“ to už pôjde, snáď, svižnejšie.
Všetky tieto príklady majú spoločného menovateľa. Na prvé miesto v pláne dňa kladú úlohu, ktorej odkladanie môže potenciálne priniesť problémy. To je jedna z ťažiskových výhod metódy. Nižšie si povieme, aké ešte skrýva.
Eat the frog príklad 4 – viacero žiab?
Prejdime k pálčivej otázke – čo robiť, keď mám takýchto „žiab“ veľa? Ktorú zjesť ako prvú? No predsa tú najväčšiu a najškaredšiu. To znamená, že ako prvú urobte úlohu, ktorá je najdôležitejšia, najnáročnejšia, alebo najnepríjemnejšia.
Vy sami máte v rukách kľúč, podľa ktorého určíte túto žabu. Lebo len vy sami viete, aký je váš pracovný rozvrh, čo vás čaká a neminie. Samozrejme existujú rôzne spôsoby, ako si pri určovaní priorít môžete pomôcť. Napríklad použitím Eisenhowerovej matice, o ktorej chystám samostatný článok.
Žaby sú spravidla úlohy, ktoré skončia v ľavom hornom kvadrante. Teda také, ktoré sú aj naliehavé, aj dôležité.
Eisenhowerova matica je len jedným zo spôsobov, ako si určiť priority pracovného dňa. Najhoršie (alebo najlepšie?) na žabách však je, že sa zvyčajne prejavia samé. Verte svojmu úsudku. Aj bez pomoci nástrojov by ste tak mali vedieť povedať, ktorá z úloh dňa kváka najhlasnejšie.
Metóda eat the frog – výhody
Tak, ako väčšina techník time managementu, aj táto „žabacia“ sa opiera o isté piliere. Nestačí, aby mala metóda chytľavý názov.
1. Ťaží z najefektívnejšieho času
Kedy bývate najproduktívnejší? Väčšina z nás zborovo odpovie, že na začiatku svojho pracovného dňa. Pozor, nemusí to byť nevyhnutne ráno, noční operenci začínajú makať až keď zapadne slnko. Ale dá rozum, že najviac energie, predovšetkým tej mentálnej, máme na samom začiatku. A z tejto skutočnosti ťaží aj metóda eat the frog.
Ak totiž tú najškaredšiu či najdôležitejšiu úlohu zaradíme v časovom harmonograme na začiatok, tak si pokazíme deň hneď na úvod sme najlepšie vyzbrojení na jej zvládnutie. S čistou hlavou, bez únavy a osviežení. Výkon nášho mozgu počas dňa kolíše. Avšak výskumy preukazujú (napríklad tento z University of Sussex od Simona Folkarda), že najlepšie na tom väčšina ľudí je v prvej polovici dňa.
Možno znie lákavo pustiť sa hneď zrána do mikroúloh a odškrtávať ich s nemilosrdnou efektivitou, ale pozor, to je cesta k démonovi zvanému prokrastinácia. Radšej naozaj zjedzte tú hnusnú žabu hneď zrána. Vaše zajtrajšie ja sa vám poďakuje.
2. Duševný zmier
Je celkom sranda vymýšľať trefné podnadpisy pre opis výhod time managementu. Duševný zmier je zatiaľ mojím favoritom.
Pod týmto spojením mám namysli pokoj a zadosťučinenie, ktoré cítime po dokončení veľkej úlohy či výzvy. Zatvorte oči a zasnívajte sa. Hneď ráno ste sa pustili do zložitého zadania a pred obedom ste ho mali dokončené. Nielenže vám viac potom chutilo, ale všetky ďalšie aktivity ste už zvládali bez zbytočného stresu, bez tej otravnej myšlienky v podvedomí, že vás ešte niečo čaká. Super pocit, že?
Určite ide o lepšiu situáciu, ako v opačnom prípade. Teraz si predstavte, že dôležitú úlohu posuniete na neskôr, keď budú podmienky lepšie. Robíte na menších zadaniach, hravo ich zvládate. Ale podvedome vás niečo ťaží. Vo vašej hlave drieme nejaký zákerný bubák a bráni vám dosiahnuť skutočnú duševnú pohodu. Áno, je to tá žaba. Mali ste ju zjesť skôr. Už vychladla a teraz bude hnusnejšia, slizkejšia.
slučka skazy (autor myšlienky J. Ferrari, autor grafiky Š. Briatka)
V psychológii tomu hovoria Zeigarnikovej efekt. Náš mozog si ukladá nedokončené a naplánované veci a nedá nám s nimi pokoj. To zbytočne negatívne vplýva na našu psychiku a komplikuje nám prácu.
Zjedzte tú žabu.
3. Môžete ju používať každý deň
Techniky time managementu majú svoje opodstatnenie v každodennom pracovnom živote. Avšak veľa z nich je vhodných na istý typ situácií a na iné menej. Metóda eat the frog je jedna z tých, ktorú môžete úspešne aplikovať každý jeden deň. Pretože vždy máte v zozname úloh také, ktoré sú zložitejšie, dôležitejšie, či nepríjemnejšie než zvyšné.
Každý deň teda dokážete identifikovať tú svoju žabu. A ideálne ju spapáte zrána, nalačno. Zvyšok pracovného času odsype o čosi rýchlejšie. Verte mi. Eat the frog, my friends.
4. Bič na prokrastináciu
Metóda eat the frog first je tiež šikovným spôsobom, ako trénovať svoju myseľ v rytme produktívnej práce. Viackrát som spomenul prokrastináciu. Odkladanie úloh na neskôr je morovou ranou moderného pracanta. Už ani neviem, koľkokrát som prokrastináciu na tomto webe zhejtoval. Kto to zráta? Prvému človeku, ktorý mi na mail kontakt@pracujem.si pošle aspoň približnú cifru, darujem knihu (bez srandy).
Ak chcete vedieť, prečo prokrastináciu stále omieľam a upozorňujem na jej riziká, prečítajte si môj rovnomenný článok na tomto webe – Prokrastinácia – zajtra, zajtra, len nie dnes. Ale späť k téme.
Tým, že tú najväčšiu/najdôležitejšiu/najškaredšiu úlohu-žabu zjeme hneď na začiatku dňa, nedáme jej šancu spadnúť do prokrastinačnej slučky skazy (pozri obrázok vyššie, pri druhej výhode metódy eat the frog). Čím viac žiab zjeme, tým viac sa učíme proti tomuto zlozvyku bojovať. A produktivita vzrastá.
Metóda eat the frog – riziká
Iné to nie je ani s tienistými stránkami.
1. Čo ak nemáme energiu?
Úspech využitia tejto techniky stojí a padá na tom, či máme na začiatku pracovného dňa energiu. Ak áno, super. Zjedenie žaby síce bude potenciálne nepríjemné, ale sme fresh a okolnosti už lepšie nebudú. Čo ale robiť vtedy, keď energiu nemáme a do ničoho sa nám nechce?
Nuž, univerzálnu radu nemám. Len tie vekmi overené.
Vyskúšajte stimulanty – kokaín kofeín, prechádzka, studená voda (zdravý pitný režim je vo všeobecnosti takým malým zázrakom). Inokedy pomôže naštartovať sa vykonávaním menších rutinných úloh, viete, rôznych tých klikačiek a ťukačiek. V istých prípadoch je nedostatok energie a nechuť do práce len prezlečenou prokrastináciou, rady na boj proti nej nájdete v texte: Prokrastinácia – zajtra, zajtra, len nie dnes.
Nič z toho nezabralo? Do frasa. Ak máte možnosť, presuňte rande so žabou na iný deň. Nedá sa? Tak odstráňte všetky možné rušivé elementy (telefón, otvorené dvere, ukecaný kolega), dajte si ku stolu pohár vody, nastavte časovač na nôtu techniky pomodoro (alebo pravidla 52/17) a prajem dobrú chuť.
Kam ďalej?
Technika eat the frog first sa skvelo dopĺňa s ďalšími nástrojmi time managementu. Urobíte dobre, ak si o nich prečítate. Tu vám pripájam rýchle odkazy:
- technika pomodoro vám pomôže aj pri tých najväčších žabách,
- spoznajte aj ďalšie užitočné time management techniky a tipy,
- aby som nebol na prokrastináciu až taký zlý, nie je ani zďaleka jediným pracovným zlozvykom moderného človeka – tu si prečítajte o piatich ďalších,
- na facebookovom profile pracujem.si nie je veľa žiab, ale za to kvantum ďalších tipov áno.
Našli ste v texte chybu? Máte otázku? Chcete sa len tak pohádať o nejakej časti (hádať sa na internete je pre time management obrovským prínosom, verte mi)? Napíšte mi na kontakt@pracujem.si a garantujem vám, že neostanete bez odpovede.