Pravidlo 52/17 môžeme zhrnúť asi takto: nepracuj ťažko, pracuj efektívne. Filozofia, za ktorú sa postavím veľmi rád. Zároveň túto techniku time managementu vnímam ako kontroverznú. S pomocou dát odhaľuje mimoriadne zaujímavú vec – skutočne produktívni ľudia nemusia drieť 8 hodín vkuse. Práve naopak, striedajú efektívne pracovné šprinty s dostatočnými prestávkami.
Ale pozor! Potom sú tu ľudia, ktorí takto pracovať nevedia či nechcú. Sú horší? Určite nie. Celý čas to vravím – každý nech si nájde to, čo funguje preňho.
Pamätáte na techniku pomodoro? Tak pravidlo 52/17 je jej robustnejšia sesternica. Postavená na takmer identických princípoch a ťažiaca z rovnakých výhod. A vyvolávajúca rovnako kriticko-úsmevné reakcie u odporcov. Tým vravím: paľte do rešpektujem váš názor.
Sám patrím do tábora miernych skeptikov. A zároveň nadšených stúpencov. Čiže… schizofrenikov?
Pravidlo 52/17 – obsah článku
Vyberte si časť článku, ktorá vás zaujíma. Alebo, ešte lepšie, prečítajte ho celý.
Pravidlo 52/17 – čo to je?
Neviem ako vy, ale ja mám dáta veľmi rád. A pravidlo 52/17 je postavené najmä na kvantitatívnych údajoch z praxe. Vzniklo totiž pri analýze miliónov užívateľských dát z aplikácie DeskTime. Veď viete, to je jedna z radu takzvaných time trackerov, ktoré vám dokážu odmerať, koľko času trávite nad prácou, koľko lenošením na sociálnych sieťach, mimo počítača a podobne. Skrátka vlhký sen každého manažéra, ktorý potrebuje paranoidne sledovať svojich zamestnancov.
Nuž a šikovníci z The Muse zistili, že 10 % najproduktívnejších* pracantov pracuje v 52-minútových intervaloch, nasledovaných zhruba 17-minútovou pauzou. Šprint, prestávka, šprint, prestávka, šprint, prestávka…
V závislosti od toho, na ktorej strane slovenskej pracovnoprávnej barikády stojíte, môžu vás tieto čísla naplniť nádejou (ak ste zamestnanec), alebo hrôzou (ak ste zamestnávateľ). Freelanceri nech si vyberú.
* produktívne strávený čas bol v tomto výskume taký, ktorý zahŕňal prácu s aplikáciami, ktoré človek aktívne potrebuje k vykonávaniu svojho povolania. Teda napríklad grafik má fotošop, marketér Facebook, minister financií Excel.
Pravidlo 52/17 – návod na použitie
Začítajme sa do návodu na použitie. Aj keď vám zrejme je úplne jasný už po prečítaní predošlých odstavcov. Áno, je to naozaj také jednoduché.
- vyberte si činnosť, úlohu, projekt, na ktorom chcete pracovať,
- nastavte si časovač na 52 minút a odštartujte ho,
- počas tejto doby pracujte IBA na vybranej činnosti s čo najvyššou mierou sústredenia, (žiadne nepotrebné fejsbúky, ťuky-ťuky do telefónu, obsesívne kontroly mailov),
- keď čas uplynie, doprajte si 17-minútovú prestávku, trávte ju výsostne NEpracovnými aktivitami (opäť použite časovač),
- opakujte kroky 1 až 4, kým je to v rámci pracovného dňa potrebné.
Už teraz podotýkam, že časy 52 a 17 sú prispôsobiteľné. Áno, v ich prospech hovoria dáta, ale nie sú vytesané do kameňa. Podstatné je nájsť také intervaly, ktoré budú vyhovovať vám. Viac sa tomuto venujem pri výhodách techniky.
Pravidlo 52/17 – výhody
Tu by som mohol s čistým svedomím skopírovať rovnakú sekciu v texte o technike pomodoro. Keďže funkčný princíp oboch techník vychádza z rovnakého základu, aj výhody majú mimoriadne podobné, až identické. Ale vnímam tam isté rozdiely, čiže kompromisne sa vykradnem, ale len tak trochu.
1. Zrkadlo pomodora
V bodoch:
- segmentuje prácu,
- chráni pred vyčerpaním,
- trénuje disciplínu.
Bod číslo 1 – pozerať sa na prácu ako súbor šprintov má svoje výhody. Akákoľvek veľká a nepríjemná úloha je stráviteľnejšia, keď ju rozbijeme na drobné. Napísať 30-stranovú štúdiu o time managemente? Uff, to zas bude. Napísať osnovu prvých troch kapitol? To znie lepšie. Pravidlo 52/17 si s týmto perfektne rozumie, keďže do pracovného dňa vnáša pevné časové mantinely. Makám 52 minút, odpočívam 17. Oproti pomodoru je však táto technika o čosi liberálnejšia, keďže produktívny úsek má dlhší.
Bod číslo 2 – o význame prestávok v práci rozprávam večne, sú mojou obľúbenou časťou dňa. Pravidlo 52/17 je stelesnením efektívneho pauzovania. Namiesto pomodorových 5 minút si jeho aplikáciou doprajeme až 17. Dosť aj na mini-šlofíka, čo poviete? Oddych je dôležitý, na to netreba zabúdať ani pri duševnej práci. Ak makáme bez pauzy, nielenže tým zvyšujeme riziko chýb, kazíme si náladu, ale riskujeme aj kognitívne preťaženie. Myslite na to nabudúce, keď sa budete tľapkať po pleci za pracovný maratón bez prestávky.
Bod číslo 3 – koncentrácia dostáva v dobe informačnej (=dnes) zabrať. Desiatky stimulov nás bombardujú po celý deň a to si vyberá svoju daň na sústredení. Prácou v ucelených, napríklad 52-minútových blokoch túto schopnosť (lebo je to schopnosť, dá sa naučiť, zhoršiť, zlepšiť) trénujeme. Učíme sa ignorovať rozptýlenia, spomaliť, koncentrovať na práve vykonávanú činnosť. Pozor, oproti pomodoru ide o dvojnásobne dlhší pracovný úsek, čo má svoje riziká. Viac nižšie.
Takto vyzerá pomodoro. Ak sa mi raz bude chcieť, urobím grafiku aj k pravidlu 52/17.
2. Dáta neklamú… či?
Na štatistike a číslach, alebo exaktných dátach vo všeobecnosti, je krásne to, že sú pevne zakorenené v realite. Jasné, dnes je módne všetko spochybňovať – vedcov, odborníkov, fakty. Ale to tu už bolo, Pyrrhón z Elidy, zakladateľ filozofickej školy skepticizmu, žil v antickom Grécku 4. storočia pred Kristom. Bol prvý medzi hejtermi.
Podľa jeho učenia nemôžeme o veciach nič vedieť, pretože ich povaha je neurčitá a neurčiteľná. Pochybujem, že dnešní „skeptici“ sa takto hlboko zamýšľajú, skôr špliechajú už len z princípu a preto, lebo si niečo prečítali na internete. Ale povaha štatistiky je určitá, exaktná a keď raz nejaké percento ľudí z celku vykazuje vyššiu efektivitu, a spĺňa pri tom nejaké kvantitatívne charakteristiky, tak je to raz tak. Štatistika je presná. Jej interpretácia však vôbec nemusí byť.
Čiže keď raz analýza dát ukázala, že najproduktívnejší (podľa vyššie uvedených kritérií) ľudia makajú v priemere 52 minút a oddychujú 17 minút, tak to je reč dát. Môžeme špekulovať, či ich produktivita je priamym dôsledkom tohto rozloženia práce a pauzovania, alebo nie. Jedna z interpretácií to naozaj tvrdí. Prikláňam sa k nej aj ja.
Je to zaručene pravdivé, nemenné evanjelium? Aplikovateľné u každého? Určite nie. Ale radšej si inšpiráciu vezmem od produktívnych ľudí, než od špliechačov.
3. Je to návesť, nie zákon
Držme sa ešte myšlienky z posledných viet. Aj keď mne osobne pravidlo 52/17 dáva zmysel, stojím si za tým, že určite nebude fungovať u každého. Možno ale stačí mierna úprava intervalov.
Koreňová podstata tohto pravidla totiž nehovorí, že to VŽDY musí byť 52 minút práce a VŽDY 17 minút oddychu. Ak trochu odzoomujeme, hovorí skôr, že práca je efektívna, ak ju vykonávame formou šprintov, následovaných dostatočnými pauzami. A tu je zasa krása time managementu – prispôsobiteľnosť. Pretože tie čísla (interval práce a interval oddychu) si tam spokojne môže každý doplniť podľa seba.
Koniec koncov, technika pomodoro je vlastne pravidlo 25/5. A niekto môže fičať na systéme 22/12. Iný sa potí pri 30/3 a funguje to. Mojím cieľom je 1/59, ale tam ešte nie som.
4. Vidina odmeny ženie vpred
Za pravidlom 52/17 vidím ešte jeden nenápadný psychologický aspekt. Stáva sa aj vám, že doobeda pracujete, pracujete a niekde v suteréne vedomia sa tešíte na prichádzajúci obed? Vidina odmeny a predovšetkým jej dosiahnutie v mozgu uvoľňujú dopamín, ktorý je azda tou najnávykovejšou drogou (prepáčte, káva, heroín a gumené medvedíky). Sme geneticky naprogramovaní hnať sa za ďalšou dávkou tohto neurotransmitera.
Takouto odmenou môže byť spomínaný obed, dokončenie úlohy (veď viete, ten blažený pocit keď „odfajknete“ úlohu v appke a máte pocit, že ste spasili celý svet), ale aj informácia o tom, že sa blíži 17-minútová prestávka. Počas ktorej môžeme robiť čo len chceme.
Pri aplikácii tohto pravidla teda mozgu vravíme: „OK, teraz budeme 52 minút pracovať. Ale vieš čo? Hneď potom si doprajeme 17-minútovú prestávku. Paráda!„. A čuduj sa svete, ono to naozaj funguje. Nie u každého a nie vždy, ale väčšinu našich mozgov je relatívne jednoduché heknúť. Najmä keď sú závislé od dopamínu a my im sľúbime ďalšiu dávku.
priemerný slovenský pracovný deň?
Pravidlo 52/17 – riziká
1. Nie je pre každého
Tých 52 pracovných minút je ešte celkom fajn. Ale 17-minútová prestávka? Hmm. Koľko šéfov bude ochotných akceptovať takúto pauzu?
Bohužiaľ, pravidlo 52/17 nebude môcť využiť každý. Realita slovenských (ale nielen našich) kancelárií je taká, že 17-minútová pauza je nekompatibilná s tu prevládajúcim pohľadom na prácu. Najmä nadriadení pre ňu ťažko nájdu pochopenie. Bez ohľadu na dáta, ktorými im budete mávať pred nosom. Ak dnes poviete priemernému šéfovi, že budete pracovať 52 minút a potom si dáte 17 minút pauzu, zrejme na vás bude pozerať ako na zrelého na psychiatriu, alebo aspoň na Úrad práce.
Nejdem tu riešiť, či oprávnene, alebo nie – boj so skostnatelosťou názorov (na oboch stranách barikády) prenechám iným. Ale vec sa má tak, že túto techniku využijú predovšetkým pracanti, ktorí majú relatívnu slobodu v plánovaní a organizácii svojej práce. Rozumej malé percento. Freelanceri, niektorí živnostníci, možno manažéri, riaditelia, mamvpažisti.
A to som nespomenul ľudí, ktorí aj bez externých tlakov považujú 17-minútovú pauzu za pridlhú. Sami by si ju nedopriali. Áno, aj takých poznám, celkom dosť. Sú mimoriadne pracovití a slúži im to ku cti? Časti z nich určite, klobúk dole. Ale sú medzi nimi aj skostnatenci, zažratí v naučených chodníčkoch. Pssst, nehovorte im o globálnej konšpirácii s názvom 4-dňových pracovný týždeň…
2. Sústrediť sa 52 minút je niekedy drina
Ako ste na tom s koncentráciou? Ja sa priznám, že miestami biedne. Keď sa dostanem na vlnu (takzvaný stav flow – odporúčam nalinkovaný článok, ide o mimoriadne zaujímavý fenomén a čítanie), tak strácam pojem o čase. Ale niekedy sa už po 15 minútach práce zasnívam o tancujúcich fosforeskujúcich leguánoch, alebo o SKUTOČNÝCH dôvodoch rozpadu The Beatles (mohla za to Yoko, alebo ako?). Schopnosť sústrediť sa je dnes ohrozená prílišnou externou stimuláciou a ja som tiež z času na čas obeťou.
Nuž a pravidlo 52/17 hovorí, že počas pracovného intervalu je mimoriadne dôležitá koncentrácia. Tá má byť, ideálne, zacielená iba na vybranú činnosť. Žiaden multitasking. Ignorovať rozptýlenia. Ale to sa ľahšie povie, ako dosiahne, však?
Najmä preto, že podľa rôznych výskumov sa skutočne vieme koncentrovať priemerne 20 – 30 minút a potom to začína viaznuť. V mojom prípade tieto čísla určite platia. Nie úplne vždy, ale častejšie, ako by som chcel. Vďakabohu, hoci aj kratučká pauza v takom prípade padne vhod a systém sa reštartuje.
Protiopatrením v takomto prípade je teda pracovný interval skrátiť, alikvotne aj ten prestávkový. Napríklad na úroveň pomdora – 25/5.
3. Zrkadlo pomodora II
Dá rozum, že rovnako ako výhody pomodora, zdieľa pravidlo 52/17 aj jeho tienisté stránky.
V porovnaní s paradajkovou metódou je ešte o čosi citlivejšie na vyrušenia, keďže pracovný úsek trvá dvakrát dlhšie – 52 minút verzus 25 minút. Za necelú hodinu nás dokáže zo sústredenia vytrhnúť kde-čo. Predovšetkým v kanceláriách a zdieľaných priestoroch (napríklad s rodinou na home-office).
Ako na vyrušenia? Nedajte im šancu. Pred začiatkom 52-minútovky vypnite zvonenia a vibrácie na telefóne, zatvorte nepotrebné aplikácie a okná na počítači, požiadajte manžela/manželku o pochopenie a deti prilepte lepiacou páskou k stoličke. Viac tipov nájdete v texte: Vyrušenia pri práci – prečo a ako s nimi bojovať?.
Na druhej strane, dlhší pracovný interval mierne neguje druhú nevýhodu pomodora, teda stav, kedy prácu neradno prerušiť, keďže sme „uprostred niečoho“, alebo sme v stave flow. Zvuk časovača dokáže človeka nemilosrdne vrátiť späť do reality. To je kontraproduktívne, najmä ak sme na vlne a vykonávaná činnosť nám ide o ruky. Avšak 52 minút je pomerne dlhý časový úsek, čiže toto riziko je v porovnaní s pomodorom o čosi nižšie.
Kam ďalej?
Blíži sa vaša 17-minútová prestávka a chcete ju stráviť inšpiratívnym produktívnym nejakým čítaním? Super, chválim:
- to-do list je návod k pracovnému dňu – používate ho správne?
- Prestávky v práci sú jej najsexi súčasťou – viete prečo?
- Viete, ktoré pracovné zlozvyky sú najsmradľavejšie?
Našli ste v texte chybu? Máte otázku? Chcete sa len tak pohádať o nejakej časti (hádať sa na internete je pre time management obrovským prínosom, verte mi)? Napíšte mi na kontakt@pracujem.si a garantujem vám, že neostanete bez odpovede.