Perfekcionizmus v práci – keď dokonalosť je nepriateľom

Perfekcionizmus znie na prvé počutie fajn. Doťahovať veci do úplného konca, vychytať všetky muchy. Dokonalosť sama. Ale pozor, zdanie klame.

Je to pasca.

Amazon poznáte? Čoby ste nepoznali. V najväčšom internetovom obchode nájdete všetko. Od laptopov, cez potreby pre domácnosť, až po strašidelne široký výber vankúšov s potlačou tváre Nicolasa Cagea. Vedeli ste, že ani nie 10 rokov dozadu mal Amazon na trhu vlastný smartfón?

Keď perfekcionizmus ľahne popolom

Zrejme ste o ňom nepočuli. Ako rýchlo vzbĺkol, tak rýchlo aj zhasol. A plamenná tématika je viac než vhodná, keďže tento smartfón niekto šikovne nazval Amazon Fire Phone. Už tu vidím prvý kameň úrazu. Internetový obchod sa pýši názvom po Amazonke, rieke, ktorá tečie cez rovnomenný prales v Brazílii. Viete, čo je preňho po odlesňovaní druhou najväčšou hrozbou? Áno, požiare. Tlieskam marketingovému oddeleniu.

Ale späť k smartfónu.

Jeff Bezos, zakladateľ a dodnes šéf Amazonu (mimochodom 3. najbohatší človek planéty), je známy svojím perfekcionizmom a puntičkárstvom. Neskrotil ich ani pri ohnivom smartfóne. Tieto svoje vlastnosti totiž preniesol na jeho vývojárov a tlačil ich za ilúziou dokonalosti.

Amazon Fire Phone mal byť výnimočný vo viacerých ohľadoch. Pochváliť sa mohol vlastným prešperkovaným operačným systémom, na tú dobu bezkonkurenčným 3D dynamickým displejom, responzívnym systémom na rozpoznávanie hlasu a okolitého prostredia, sofistikovanými vlastnými aplikáciami a kadečím iným. Samozrejme, tieto vychytávky nevznikali práve najrýchlejšie. Keď v roku 2014 smartfón konečne uzrel svetlo sveta, technologicky bol oproti už existujúcej konkurencii nepochybne vo výhode.

A to bolo asi tak všetko.

Upriamte svoju pozornosť na slovíčka „už existujúcej„. V roku 2014 bol totiž trh smartfónov do veľkej miery pokrytý, prakticky až rozobraný silnými konkurentami. Samsung v tom čase chŕlil modely ako na bežiacom páse, Apple vypustil už 6. generáciu iPhone-ov. Plamenný telefón teda mohol byť neviem aký špičkový, ale prišiel na párty naozaj neskoro. Jeho možno aj technologicky zaostalejší konkurenti zožali všetku slávu.

Samozrejme, Fire Phone zlyhal aj z iných dôvodov. Neskorý príchod na trh však nepochybne zohral zásadnú úlohu. Ak by Bezos krotil svoj perfekcionizmus a smartfón vypustil o o rok-dva skôr, bola by situácia iná? Ktovie, to sa už nedozvieme.

Vidieť však, že na perfekcionizme sa dá popáliť (to bol posledný vtip s ohňom, odpočívaj v popole pokoji Fire Phone).

Z viacerých dôvodov.

Je to dokonalé… ale neskoro

Spoluzakladateľ najväčšej business sociálnej svete LinkedIN, Reid Hoffman, raz povedal:

„Ak nie si zahanbený prvou verziou svojho produktu, tak si ju vypustil príliš neskoro.“

Podobnú myšlienku skrýva aj príbeh z úvodu. Vychytávanie múch, dolaďovanie detailov – nech už to nazveme akokoľvek, ide o beh v ústrety dokonalosti. A tá má svoju cenu. Je ňou skutočnosť, že keď to teda už naozaj bude perfektné, tak je už spravidla neskoro. Nehovoriac o tom, že dokonalé to nebude azda nikdy, ako si ešte povieme.

Nezáleží na tom, o čom hovoríme – či je to nápad na appku, potenciálny knižný bestseller, firemná prezentácia alebo produkt pre klienta. Pre účely tohto textu to nazvime jednoducho „projekt“.

Perfekcionizmus môže vychádzať z nášho ega. Projekt je už často hotový, súci na odovzdanie či spustenie, ale niečo v nás nám nedovolí pustiť opraty. Ešte toto chýba a bude to super! A možno ešte tamto! A hento musím prerobiť, veď to vôbec nie je dobré! Bežíme neviditeľné preteky, ktoré nemôžeme vyhrať.

Ale nielen ego je pôvodcom perfekcionizmu. Klinickí psychológovia prišli na to, že často býva dedičstvom nízkeho sebavedomia a strachu zo zlyhania. Pozrite si tento krátky prehľad na webe University of Maryland. Upriamte pozornosť na tabuľku, ktorá opisuje rozdiely medzi perfekcionizmom a zdravým drajvom.

Nech už sa ženiete za dokonalosťou z akéhokoľvek dôvodu, problém spočíva v tom, že hodinky tikajú. Hľadanie ďalšej chyby a priestoru na zlepšenie je časovo náročné. Spätná kontrola je dôležitá, to nepopieram. Ale všetko má svoje medze a v istom bode je potrebné nadýchnuť sa a ísť s kožou na trh.

Pozor, teraz nenabádam k lajdáctvu a nerozvážnosti. Perfekcionizmus vie byť na škodu, ale opačný extrém je rovnako nebezpečný. Vypustiť vonku niečo očividne nedokončené, chybové, odfláknuté, to nie.

Kľúčové je vedieť, kedy je projekt pripravený na to, aby uzrel svetlo sveta. Ako to zistiť?

KISS a MVP – páky na perfekcionizmus

Za týmito čudesnými zhlukmi písmen sa skrývajú dve skratky: keep it simple, stupid! + minimum viable product.

Ide o dva kľúčové princípy, ktoré možno použiť na zhodnotenie pripravenosti projektu. A zároveň o efektívne páky proti perfekcionizmu.

Začnime metódou, alebo ak chcete, pravidlom KISS. Keep it simple, stupid! (alebo rôzne varianty, napríklad keep it skort & simple) môžeme pretlmočiť ako „ponechaj (urob) to jednoduché, ty hlupák!„. Snáď sa nikto neurazil. Lebo to nie je o tom.

Toto pravidlo tvrdí, že systém funguje najlepšie vtedy, keď je jednoduchý. Prílišná zložitosť je na škodu. Alebo, ako hovoríme v našich končinách – v jednoduchosti je krása.

Pri prvej „verzii“ projektu úplne postačí, keď plní svoj účel. Akékoľvek ďalšie piplanie je potenciálne pascou, ktorá nás akurát oberá o čas. Dajte to von.

V podobnom duchu sa nesie aj minimum viable product, ktorý o čosi voľnejšie preložím ako „funkčný prototyp„. Skratka MVP sa často používa najmä v IT, pri programovaní rôznych aplikácií či softvérov. Ale dokážeme ju preniesť aj do iných odvetví, či vztiahnuť na bežný pracovný deň.

Samotný MVP predstavuje takú verziu produktu, alebo v našom prípade projektu (knihy, grafického návrhu, prezentácie, kódu appky…), ktorá funguje natoľko, aby s ňou koncový užívateľ dokázal pracovať a získal nejakú protihodnotu.

Pozor! Minimum viable product nepredstavuje konečný stav. Ide o medzistupeň, ktorý je vždy určený ešte na ďalšiu prácu. Stojí za tým myšlienka, že konštruktívnou spätnou väzbou na tento funkčný prototyp získame oveľa cennejšie informácie a podnety, než „dolaďovaním“ na vlastnú päsť.

Takže ak v šuflíku skrývate knižnú prvotinu, v zákutiach mysle revolučný biznis nápad, či v priečinku na ploche prototyp appky – ak to je aspoň MVP, smelo s tým do sveta. Prichádzajúca spätná väzba vám dá oveľa viac, než akékoľvek svojpomocné piplanie.

Bude to vôbec niekedy dobré?

Na jednej strane môžeme perfekcionizmus vnímať ako motiváciu podávať nadštandardný výkon. Skutočnosť je však o čosi viac zložitá a menej rozprávková. Perfekcionizmus je súborom vysokých nárokov, ktoré človek kladie jednak na seba a zároveň na svoju prácu. A to môže mať výrazne negatívny presah do duševného zdravia.

Perfekcionista sa totiž málokedy uspokojí s dosiahnutými výsledkami. Vždy je tam nejaká ďalšia méta, ďalšia vysoko položená laťka, ktorú odmieta podliezť, aj keď jej zdolaním už nič nezíska. To sú opäť tie neviditeľné preteky.

Rozlišujme zdravú ambicióznosť a nezdravý perfekcionizmus v práci. Ako?

Pomocou tejto tabuľky:

Zdravá ambicióznosť	Nezdravý perfekcionizmus
Chcem sa učiť a zlepšovať	Chcem byť dokonalý
Musí to splniť svoj účel	Nesmie to zlyhať
Z tej chyby sa poučím	Nemôžem na tú chybu prestať myslieť
Sem s konštruktívnou kritikou!	Nesmiem dať šancu kritikom!
Sústredim sa na proces AJ výsledok	Sústredím sa iba na výsledok
Dokončené je to vtedy, keď to funguje	Dokončené je to vtedy, keď to je dokonalé
Od lepších sa rád budem učiť	Musí to byť lepšie, akoby to urobil niekto iný
OK, čas ísť s kožou na trh…	Ešte tento detail, a tento, a tento…

Perfekcionizmus a duševné zdravie

Neustále naháňanie dokonalosti môže mať, ako som spomenul, negatívny vplyv na naše duševné zdravie. Pretože v neviditeľných pretekoch zvíťaziť nemôžeme. Akurát v sebe vyvolávame pocity frustrácie, menejcennosti, úzkosti, v extrémnych prípadoch až depresie. Opraty preberá vnútorný kritik.

Psychológovia takýto stav nazývajú toxický či neurotický perfekcionizmus. Mimoriadne trefné. Býva spájaný s vyšším výskytom depresie, porúch príjmu stravy aj samovrážd. Ešte stále si myslíte, že to musí byť naozaj dokonalé?

V protiklade k nemu stojí adaptívny perfekcionizmus, ktorý môžeme pripodobniť k zdravej ambicióznosti, ktorú spomínam vyššie. Ak vás zaujímajú ďalšie rozdiely medzi nimi, prípadne chcete preskúmať vzťah medzi perfekcionizmom a depresiou, odporúčam fascinujúcu štúdiu z kanadskej Athabasca University od Sherri Melroseovej.

Kľúčové je odviesť poctivú prácu, identifikovať moment, kedy je projekt pripravený a hlavne sa cítiť fajn. Majte sa radi. Umlčte vnútorného kritika. Ako sa mať viac rád si môžete prečítať v tomto obsiahlom, no zrozumiteľnom texte na webe Positive Psychology.

Pri písaní tohto textu som sa opýtal Mikiho Plichtu® , či má k téme čo povedať. Napísal mi stručný odstavec, v ktorom, myslím si, vystihol podstatu svojho dravého drajvu:

„Ku tvorbe na Linkedin pristupujem mindsetom pretekára Formuly 1. On je taký dobrý, ako jeho posledný závod. Ja som naopak taký dobrý, ako môj posledný status. Nežijem z minulosti. To je cesta k pokore a k zdravému perfekcionizmu.„

Slovo záverom – pozor na výnimky

Najhoršie na každom pravidle sú, samozrejme, výnimky. A aj keď prehnaný perfekcionizmus (rozumej aplikovaný v nesprávny čas či na nesprávnom mieste) býva skôr kontraproduktívny, niekedy neostáva nič iné, len bazírovať na detailoch.

Asi nikto z nás by nechcel ležať na operačnom stole pod skalpelom chirurga, ktorý to celé berie športovo. Veď čo, aj bez jednej obličky sa dá žiť, nevadí, že tam bol len zápal…

Kým nejde o všetko, tak nejde o nič. Toto je filozofia, ktorej sa opatrne môžeme pridŕžať. Perfekcionizmus, maximálna dôslednosť, vychytávanie múch, dolaďovanie a podobne sú na mieste vtedy, keď je v hre naozaj veľa. Majetok, zdravie, či dokonca život. Vďakabohu, ide o ojedinelé situácie.

Väčšinou investujeme prehnane veľa času na zdokonaľovanie niečoho, čo už je pripravené, alebo aspoň MVP. Možno tým zakrývame neistotu, strach, alebo sme jednoducho puntičkári. Ale pozor, Jeff Bezos si to môže dovoliť (má veľa peňazí a tým pádom aj čas a priestor na omyly), bežný smrteľník nie.

Čiže zhrňme si to. Ako na perfekcionizmus? Toto sú vaše oporné body:

• keep it simple, stupid! (KISS) – radšej jednoduché, ako nezrozumiteľne komplexné,
• minimum viable product (MVP) – ak je to ready, pustite to do sveta a zdokonaľujte na základe spätnej väzby,
• rozlišujte zdravý drajv a toxický perfekcionizmus (tabuľka ⬆️),
• majte sa radi, je to schopnosť a dá sa naučiť (googlite „self-compassion guide“),
• existuje čosi, čo nazývam zdravá produktivita – prečítajte si o nej,
• rozhodujte sa včas a zdravo, pomôže vám pravidlo 30-30-30.

Duševnému zdraviu a zmysluplným výsledkom zdar!