Ako si pracujem ja? je rubrika o inšpiratívnych a cieľavedomých ľudoch. V rámci nej nám umožňujú nazrieť pod pokrievku svojho pracovného dňa a zdieľajú svoj pohľad na time management a zdravú produktivitu. Naposledy sme sa rozprávali s Miroslavom Bauerom.
S novým rokom je tu aj nový text, tentokrát si čas na otázky a odpovede našiel Miki Plichta®, guru slovenského LinkedIn, storyteller, konzultant, školiteľ a tvorca obsahu. Pre ľudí brázdiacich vody najväčšej profesnej sociálnej siete na svete určite nie je Miki neznámou. Je autorom najsledovanejšieho vzdelávacieho obsahu na SK a CZ LinkedIn (vrátane najsledovanejšieho unikátneho hashtagu v SR a ČR #LinkedinTriky), rozumy dal už spoločnostiam typu SAP CZ, Tatra Banka, Generali, GymBeam či dokonca aj Ministerstvu informatizácie, regionálneho rozvoja a informatiky.
Miki je vášnivý športovec, otužovač a jeho srdcovkou je Španielsko. Preniesol trochu fiesty a siesty aj do tohto rozhovoru?
(tentokrát sme sa rozkecali, ale stojí to za to!)
1. Aký (ak vôbec) máš vzťah k time managementu a organizácii práce?
Time management skoro vôbec neriešim. Riešim energy management. Ja sa živím najmä konzultáciami a tou energiou, ktorú odovzdávam ľuďom. Posledné roky som pracoval na tom, aby som mohol pracovať vtedy, keď mám energiu.
Čiže ja to riešim tak, že sú minúty či hodiny počas dňa, kedy doslova neviem pracovať, prípadne by to bola veľká nechuť vtedy pracovať a tým pádom by aj tie výstupy boli také „znechutené“. Takže práve preto si doprajem aj počas obeda „siestičky“, kedy vyslovene aj spím, načerpávam energiu. Potom, keď konzultujem, alebo niečo tvorím, tak musím mať tú chuť naplno sa tomu venovať.
Najhoršie je, čo som si uvedomil, keď som pracoval na trvalé úväzky, že nedokážem pracovať 8 hodín vkuse a dávať do toho rovnakú energiu. To sa jednoducho nedá.
2. Tvojím cieľom je teda pracovať vtedy, keď máš energiu. Ako sa ti darí dosahovať tento stav?
Dopracoval som sa k tomu postupne. Vďaka tomu, že som sa dostal k stavu, že ma živí iba LinkedIN, čiže som špecializovaný online alebo digitálny marketér, alebo konzultant. Ale dostal som sa k tomu aj tak, že ja prakticky určujem tie pravidlá hry.
Teda nie je to o tom, aby ma niekto v nejaký čas dostal na nejaké stretnutie, aj keď sa veľakrát prispôsobujem ľuďom a snažím sa byť maximálne dostupný. Ale zároveň sú časy, kedy mám akoby „zamknuté“ bloky, kedy nechcem pracovať a som nedostupný.
Zhodou okolnosti zajtra chcem písať status o tom, kto bude bohatý v roku 2023. Tak budú to ľudia, ktorí vedia byť nedostupní v čase. Lebo problém v dnešnej dobe je, že hlavne aj tí zamestnanci sú absolútne dostupní. Či je 9 hodín večer či 10, víkend, nevíkend, chodia im maily a hoci sa neočakáva hneď odpoveď, mentálne to zaberá kapacitu.
Veľakrát teda to bohatstvo človeka spočíva v tom, že je, nechcem povedať absolútne nedostupný, ale nedostupný. Lebo nedá sa naplno pracovať 8 hodín v kuse, 5 dní v týždni, tak sa na to ja pozerám.
3. Spomínal si, že chceš najviac vyťažiť z času, kedy máš energiu. To si, zrejme, vyžaduje aj plánovanie. Pomáhajú ti pri tom nejaké nástroje, nejaké appky?
Dnes je tak instantná doba, že som vsadil na dostupnosť mojich služieb. Myslím tým to, že človek, ktorý sa zaujíma o moje služby veľmi rýchlo vie, na čom je. Ja teda na tie plánovacie a kalendárové appky, napríklad Calendar.ly mám skôr taký antinázor.
Ľudia často rozmýšľajú akoby v časových blokoch. Mojou absolútnou prioritou, a teraz neriešim či som unavený alebo nie, je behom toho týždňa sa so záujemcom spojiť, ideálne na videohovor a dať mu čo najväčší kontext služby. Aby to nešlo do jeho ďalšieho časového bloku na ďalší týždeň.
Problém niektorých konzultantov alebo firiem je, že oni majú akoby vybookované kalendáre, čo si myslím, že ani neexistuje. Oni odsúvajú tých ľudí a nie je to potom také uchopiteľné. Ja chcem byť dostupný, aby čo najviac ľudí dostalo informáciu o pravidlách hry.
Čiže ten antinázor je ku plánovaniu kalendárov, lebo niektorí sú tým akoby posadnutí, plánovaním na budúce termíny.
Ale používam appku StreamYard na videohovory. V písaných statusoch a textoch často dochádza k dezinterpretáciám, ľudia nevedia vycítiť tú emóciu. Teda appka na videohovory, nie na klasické hovory, to bol starý svet. Nový svet je ukazovať. Tým pádom dodám vizuálny kontext a tie služby sú zrazu uchopiteľnejšie.
Tú moju značku som postavil na ľudskosti a nie na tom, že „viete čo, teraz mám celý mesiac plný, ozvite sa potom“.
4. Si aj tvorca obsahu, nielen na LinkedIN, ale aj na iných platformách. Čo tam, používaš nejaké nástroje na organizáciu?
Ono to funguje v dvoch smeroch. Sú niektoré výstupy, ktoré sú náročné, napríklad prezentácie či videá. To je reálna práca – treba si sadnúť, napísať scenár, nahrať to a tak ďalej. To sú teda veci, kde mám naplánované témy, za ktorými je podrobnejšia práca.
Druhá vec je, že absolútnym cieľom každej komunikačnej aktivity, týka sa to aj LinkedIN, je byť čo najprirodzenejší. Tu idem často proti plánovaniu a dávam von aj spontánne veci, ktoré práve vtedy cítim. Čiže sa veľakrát rozhodujem viac srdcom, využívam kontext doby.
Lebo keď to robím nasilu, lebo som si to dal do kalendára, tak to pôsobí umelo a nie je to dobré. Tak sa k tomu ja staviam.
5. Cieľom energy managementu teda je pracovať vtedy, keď sa cítiš najviac produktívny. Ale zrejme sa stáva, že ťa externé faktory dotlačia k tomu, že „musíš“ pracovať aj vtedy, keď sa ti nechce.
Máš nejaký spôsob, ako sa vtedy nakopnúť?
Vtedy ja mám pripravený rad zmysluplných zástupných aktivít. Keď sa napríklad bavíme o oddychu, tak oddych je spánok, ale nie je to ležanie na gauči a pozeranie Instagramu. To je prokrastinácia.
Čiže keď sa mi nechce pracovať, snažím sa robiť tie zástupné aktivity. Napríklad počúvanie audiokníh cez Audible od Amazonu. Potom, keď sa mi nechce tvoriť, mám LinkedIN Premium a sú tam kurzy, ktoré si pozerám. Alebo pozerám špecifických YouTube tvorcov, ktorí robia špičkové dokumenty. Čiže nejdem podľa toho, čo mi dáva algoritmus, ale idem cielene po konkrétnom obsahu.
Čiže mám tie zástupné aktivity, pomocou ktorých viem využiť aj ten neproduktívny čas. Potom príde tá chuť niečo robiť. A keď príde, tak sa snažím ten kreatívny blok roztopiť, nazvime to „klikačkami“ teda manuálnymi úkonmi, aby som sa do toho dostal. Potom sa už ľahšie naštartujem.
6. Máš aj nejaké offline spôsoby na naštartovanie?
Ku tým zástupným aktivitám radím aj to, že si idem cez deň aj zabehať. Robím to aj počas nie ideálnych podmienok, napríklad zoberiem čelovku a idem behať za tmy, idem do lesa počas dažďa. Vôbec teda nie som limitovaný ideálnymi podmienkami, čo je tiež dôležité.
Alebo mám napríklad permanentku do sauny, tak idem hoci cez deň do sauny. Aj to je pre mňa zmysluplná aktivita.
7. Spomenul si prokrastináciu, čo je asi kliatba mnohých. Čo robíš vtedy, keď tá prokrastinácia zvíťazí?
Nie som v tomto vôbec dokonalý. Beriem to ako dočasný stav, nie ako niečo trvalé. Uvedomujem si teda tie chyby, že „OK, nie som produktívny dnes, ale zajtra môžem byť.“ Tak sa na to pozerám.
Snažím sa mať najviac tých zástupných aktivít. Mám aj skoro trojročnú dcérku, čiže napríklad aj to, že s ňou trávim čas.
Beriem prokrastináciu ako niečo normálne, ako niečo dočasné.
8. Už sme sa letmo dotkli pracovných zlozvykov. Tie má z času na čas každý. Vedel by si identifikovať ten svoj subjektívne najhorší?
Jeden z mojich zlozvykov je napríklad, keď mi v hlave beží veľa myšlienok a neviem ich dať na papier, či do mobilu. Ten overthinking, že sa tých myšlienok neviem vzdať a neviem ich v danom čase nejako vyriešiť. Ale už len tým, že by som ich dal na papier, by som ich nejako odfiltroval. To je vec, ktorú viem, že by som mal robiť, ale nerobím ju poriadne.
Ďalšia vec, ktorú by sme mohli nazvať pracovným zlozvykom je, že mám problém s delegáciou niektorých úloh. Niekedy nevidím v tom zmysel, že strávim čas s niekým, aby mi dodal niečo, čo potom budem musieť aj tak opravovať. Teda veľmi kalkulujem s tým časom, tou investíciou do delegovania. Tam pociťujem takú tú únavu z vysvetľovania.
9. Čo ťa dokáže v práci vytočiť?
Musím porozmýšľať.
Mňa dokáže vytočiť nedostatok rešpektu. Keď školím jednotlivcov, tam to spravidla nie je problém. Keď si to človek platí, tak si zapne tú kameru a bude prítomný tú hodinu, bude zvedavý.
Ale akonáhle školím väčšie kolektívy, tak sa stane, že tí ľudia si to nevážia. Vypnú si kamery, nie sú zvedaví. To považujem za dešpekt.
Čo ma ešte vytáča, že ľudia niekedy nevedia prepájať. Že sú extrémne zaškatuľkovaní v tom svojom odvetví. Akonáhle im trebárs ukážem inšpiráciu z iného odvetvia, ktoré nie je to ich, tak nevedia prepájať. Nevedia si zobrať nejaký vzorec, lebo ja sa zameriavam aj na hľadanie vzorcov, patternov, napríklad, že „toto 5-krát nejako fungovalo a šiesty krát to môže fungovať u vás“, tak keď im to nejako „necvakne“, tak to ma dokáže vytočiť.
Keď sú naozaj zaškatuľkovaní v tom ich zmýšľaní.
10. Stretávaš sa s tým nedostatok rešpektu často?
Keď už hovoríme o tom hľadaní vzorcov, tak jeden zo vzorcov je, že keď to vzdelávanie platí firma, tak tí jednotlivci si to niekedy menej vážia. A pokiaľ to nie je ich priorita, vedia to aj dať najavo.
Všetko je v podstate o zmene. Keby som si napríklad objednal nejaké tvoje školenie, tak by som mal počúvať a minimálne zvážiť nejakú zmenu. Ale keď tí ľudia nie sú ochotní, tak to je o ničom, to je hádzanie hrachu na stenu.
Ale nedávam sa do role nejakého spasiteľa, ide mi skôr o to, aby ľudia prevzali vlastnú zodpovednosť za to, čo robia.
11. Bez čoho si nevieš predstaviť pracovný deň?
Bez yerby maté.
12. Ak by si mal dať niekomu tip na šťastne strávený pracovný deň, čo by to bolo?
Urobiť niečo, čo mu dáva zmysel. Hoci aj malá aktivita. Uvediem príklady, keď sa mi napríklad nechcelo nič robiť, tak som otvoril pracovnú plochu a začal triediť priečinky. Nakoniec som sa potešil, že aký mam čistý počítač (úsmev).
13. A nejaký tip na inšpiratívne čítanie/pozeranie/počúvanie?
Aktuálne YouTube kanály:
Viac o Mikim a jeho aktivitách sa dozviete na jeho webe, prípadne sa s ním môžete priamo spojiť na LinkedIN.