Ako si pracujem ja? je rubrika o inšpiratívnych a cieľavedomých ľudoch. V rámci nej nám umožňujú nazrieť pod pokrievku svojho pracovného dňa a zdieľajú svoj pohľad na time management a zdravú produktivitu. Naposledy sme sa rozprávali so šachovým veľmajstrom, lektorom a spisovateľom Jánom Markošom.
Bol už najvyšší čas začať vyvažovať genderový nepomer a urobiť rozhovor s inšpiratívnou dámou, veď na Slovensku ich máme neúrekom. Svoj podiel na tom má nepochybne aj dnešná respondentka, Lucia Serugová, zakladateľka biznis komunity pre ženy Capuccino Club, okrem toho aj aktívna podnikateľka, lektorka, koučka, mama a partnerka.
V rozhovore sa dozvieme, aký je kľúč k balansovaniu týchto všetkých rolí, akú otázku si Lucia položí na začiatku každého dňa a prečo nebežať neviditeľné preteky (ale radšej si kúpiť chodiaci pás do kancelárie!).
Aký vzťah máte k time managementu?
Dovolím si povedať, že pre mňa je time management alfa a omega, aj keď to nevolám time management, ale energy management. Tým, že som aj mama a vediem aj biznis, komunitu Cappuccino Club, čas je pre mňa alfa a omega.
Každý deň začínam s otázkou: ako sa dnes chcem cítiť? Veľa ľudí si myslí, že potrebujeme menežovať ten čas, ale ja potrebujem predovšetkým menežovať SEBA v tom čase. Veľakrát sa mi stáva, aj pri práci s klientkami, že často majú čas robiť veci, ktoré chcú robiť, ale nemajú na to energiu.
Takže toto je práve ten princíp energy managementu, ktorým sa riadim, a ktorý učím aj moje klientky. To, aby sme mali každý deň energiu a čas na seba, samozrejme aj na biznis, ale hlavne na tie vzťahy a rodinu.
Pomáhajú vám pri plánovaní nejaké aplikácie či softvér?
Ja používam úplne základné aplikácie – remindery, “time blockery” v kalendári. Vždy keď mám v pláne nejaký task, resp. nejaké obchodné stretnutie, tak si v kalendári blokujem, povedzme, dve-tri hodiny na vyriešenie, resp. prípravu.
Stávalo sa mi, že som mala aj viac obchodných stretnutí, z ktorých vyšiel nejaký biznis a ja som sa akoby zahltila natoľko, že som potom potrebovala doháňať ten čas. Čiže čo robím teraz je, že pokiaľ viem, že na niečo budem potrebovať čas, a že sa mi to v tom kalendári opakuje, tak si to tam vyznačím a venujem sa iba tomu.
Každé ráno používam High Performance Journal od Brandona Burcharda, kde si stanovujem tri hlavné priority dňa a to nie len prirority v rámci práce, ale aj v osobnom živote a vzťahoch – ako budem dnes myslieť na svoje zdravie, ako budem dnes myslieť na svojich blízkych.
Lebo čo sa nám častokrát stáva je to, že si urobíme taký ten to-do list a on, samozrejme, nikdy nekončí, a následne na konci dňa nám neostáva čas na život.
Takže toto je to, čím sa ja riadim. Aby nám vždy ostali čas a energia aj mimo práce.
Čo také pero a papier, používate aj túto old-schoolovú klasiku?
Áno, používam. Ja si často píšem aj na také tie malé lepky, kde si napíšem, čo musím urobiť a potom si to klasicky škrtám.
Tým, že vediem tím troch ľudí a postupne sa budeme rozrastať, tak potrebujem menežovať nie len svoj čas, ale aj ich čas. A pri tom nám veľmi dobre fungujú úplne old-schoolové systémové prvky.
Napríklad v pondelok porada na priority tohto týždňa a v piatok wrap-up, teda čo bolo urobené, čo sa presúva, čo treba dokončiť.
Používali sme rôzne nástroje, ako Asanu a Excel, ale úplne najlepšie nám funguje takýto old-school. V pondelok si napíšeme do poznámok, čo treba urobiť a v piatok si to skontrolujeme.
Ja nie som absolútne systémová a preto som tento systém potrebovala na niekoho delegovať, robí to náš projektový manažér. A delegovanie je pre nás tiež obrovskou témou v rámci time managementu.
Keď ostaneme pri tom delegovaní, čo by ste poradili ľuďom, ktorí takúto možnosť nemajú?
Delegovanie je v podstate len jedna súčasť time managementu.
Ja si delím aktivity na také tri “stĺpčeky”:
- musí byť urobené,
- musí byť urobené mnou,
- nemusí byť urobené.
Veľa z toho kalendára škrtám. Napríklad aktivity, ktoré ma neposúvajú vpred. V mojom biznise viem, že potrebujem predať na to, aby som nejaký biznis vôbec mala.
Veľa ľudí, hlavne na začiatku – lebo ja pracujem aj so začínajúcimi podnikateľmi – sa zasekne na aktivitách “okolo”. Napríklad administratíva, “hranie sa” s vizuálmi, so stránkou, tlačenie vizitiek. Minule som sa bavila s klientkou, ktorá celý týždeň zháňala pečiatku, ale pritom ešte nemala žiaden biznis.
Takže aj o tomto je menežment priorít, čo mi prináša biznis.
Keď ale nie je na koho delegovať, je potrebné opýtať sa, či je táto úloha dôležitá v rámci nejakého procesu a nakoľko. Či musí byť urobená a či musí byť urobená MNOU.
Čím ďalej je človek vo svojej kariére, tým viac by si mal tvarovať tie svoje špecifické schopnosti. Každý máme predispozície na iné schopnosti. A teraz keď som brutálne dobrá v obchode, ale mojou úlohou je adminstratíva v práci, tak ide o jasný mismatch.
Na začiatku je teda občas úplne v poriadku robiť “všetko”, pretože ja potrebujem zistiť, čo je to “moje”. A akonáhle to zistím, tak potom v rámci rozvoja seba a svojej kariéry sa potrebujem sústrediť na tie aktivity, v ktorých som dobrá. Na tie moje silné stránky. A eliminovať aktivity, ktoré mi zožierajú čas.
Ste podnikateľka, koučka, vediete kurzy, zároveň ste mamou a partnerkou. Čo je kľúčom k rovnováhe, resp. zvládnutiu tohto množstva rolí?
Je to určite “prepínanie sa” medzi rolami. To znamená: teraz som mama, teraz som obchodník, teraz som koučka, teraz som partnerka. Každá z týchto rolí má svoje špecifiká a podstata energy managementu tkvie aj v tom, že viem, kto ja som, v ktorej roli.
Uvediem príklad. Keď sú pracujúce mamičky, ktoré sú doma, tak často sú v dvoch rolách naraz. A v takomto stave akoby neboli ani plnohodnotne s deťmi, ani plnohodnotne v práci.
Čiže ja sa potrebujem naučiť prepínať medzi týmito rolami. Napríklad keď idem na obchodné stretnutie, tak si dám pozor, aby som nepôsobila nežne, ako doma, ako tá mamina. Aby som používala aj vhodné slová, lebo tie majú obrovskú moc, ale napríklad aj to, ako sa obliekame má obrovskú moc a vplyv na naše vyžarovanie.
Ja verím v to, že v každej roli akoby zapíname inú stránku našej osobnosti, čomu teda podlieha aj naše vyjadrovanie, naše obliekanie, naša prezentácia.
Čo si myslím, že je úplne kľúčové, je vybrať si tieto role a vedieť, že nemusím robiť všetko. V súčasnosti sa rozširujeme v rámci našej marketingovej mini-agentúry, ktorú máme a ja potrebujem vedieť, že nie som v roli toho “vykonávateľa”. Som v roli toho developera toho tímu a v tomto potrebujem ostať a mať jasný fokus.
Mnohí ľudia skĺzavajú k mikromanažmentu, alebo toho, že “ja zvládnem všetko sám”. A práve to často zabíja ten potenciál, ktorý by sme mohli dosiahnuť.
Na webe máte uvedené: ak by ste si mali vybrať, či by ste chceli radšej žiť naplnený osobný život, alebo excelovať po profesionálnej stránke? Prečo ste si vy vybrali cestu, ktorú ste si vybrali?
Ja som sa veľmi dlho hľadala. Aj preto je to moje CV-čko také “rok tu, rok v zahraničí, rok na takejto pozícii” a som za to veľmi vďačná, pretože práve vďaka tomu sa mi podarilo nájsť to, čo chcem robiť a čo milujem.
Uvedomila som si jednu vec – pre mňa je veľmi dôležité budovať. Niečo, čo má väčší dosah, ako len na pár jednotlivcov. Ja som silný vizionár a vidím tú zmenu, ktorá by mohla nastať v spoločnosti. Ktorá by mohla nastať napríklad aj vďaka tomu, čo ja vytvorím a čo my vytvoríme ako komunita, ako firma.
Na druhej strane ja veľmi prežívam tému smrteľnosti. Myslím si, že to je téma, o ktorej sa nehovorí až tak často a nemyslí sa na ňu. Ona mi hovorí, že síce je super, že ty tu niečo vybuduješ, ale čo tvoje vzťahy, čo tvoj život, čo po sebe zanecháš pre ľudí, ktorí sú okolo teba.
Preto je pre mňa veľmi dôležité budovať niečo nie len v rámci toho biznisu a dávať niečo naspäť, ale aj vo vzťahoch okolo mňa a mojej rodiny.
A verím, že je to možné skĺbiť. Že nemusíme byť všade a zároveň nikde. Ak dosiahneme ten správny balans, tak vieme plnohodnotne pracovať na úspechu, ale aj na vzťahoch a naplnení, pretože to je často to, čo úspešným ľuďom chýba.
Keď chceme náš život dlhodobo udržiavať v rovnováhe, tak na tom musíme pracovať každý deň.
Capuccino Club je primárne komunita určená pre dámy. Počas svojej kariéry ste ale určite pracovali aj s mužmi. V čom je podľa vás odlišná práca so ženami od práce s mužmi?
Ja som bola odmalička ten typ ženy, ktorý inklinoval k mužským kolektívom. Ja mám v sebe veľké zastúpenie tej takej “mužskej” energie – ťah na bránku, drajv, milujem výzvy. Aj preto bolo pre mňa samotnú veľkým prekvapením, ako ma to začalo ťahať k ženským komunitám po tom, ako sa mi narodila dcérka.
Ja som si dovtedy od nich akoby držala odstup, pretože mi prišli akoby príliš nežné, také, veľmi v úvodzovkách, “čajové”, oproti tým mužským kolektívom, kde boli vždy preteky, kto vyhrá a taká tá súťaživosť.
Akonáhle som bola na materskej, tak som zistila, že s týmto prístupom, pokiaľ ho budem aplikovať do tohto obdobia, tak to nepôjde. Tam sa začala moja cesta hľadania, kto ja vlastne som.
Objavila som, že vec, ktorú som brala ako samozrejmosť v rámci tých mojich kvalít a toho, ako sa prezentujem, nie je samozrejmosťou pre mnohé ženy. Že práve v tomto akoby muži majú navrch, že majú to sebavedomie viac viditeľné.
To ma inšpirovalo vybudovať platformu pre ženy, kde by mohli prejaviť svoje ambície. Chcela som pomôcť ženám nájsť odvahu prejaviť a odomknúť tie ambície.
Každý z nás má z času na čas “deň blbec”. Čo robíte vtedy, ako sa naštartujete?
Keď mám deň blbec, tak to nesílim. Ja si dám takú malú súkromnú cry-party a poviem si, že “okej, tak dnes to asi nepôjde, dnes si doprajem oddych a zajtra znovu vstanem a idem do toho opäť naplno.”
Mnoho ľudí sa pushuje a vtedy mám tú skúsenosť, že to je ešte väčší “deň blbec”. Ja vravím: keď nevládzeš, tak spomaľ, daj si deň voľna. Na druhý deň vstaň a choď.
A tým myslím aj doslova, že choď, lebo ja milujem chôdzu. Je to jeden obrovský a úžasný očistný nástroj, kedy vypnem a vyčistím si myseľ. Okrem toho neuveriteľným spôsobom podporuje rozmýšľanie a inšpiráciu.
Čiže ja si doprajem oddych a prechádzku.
Ešte by som dodala, že moja produktivita a kreativita sa značne zvýšili po tom, čo som si kúpila taký ten výškovo polohovateľný stôl a chodiaci pás. A vždy keď potrebujem niečo kreatívne urobiť, zapnem si pás na nižšiu rýchlosť, vezmem počítač a pracujem na tom.
Ktorý zo svojich pracovných zlozvykov považujete za najvýraznejší?
Tým, že som vizionár, mám strašne veľa nápadov a vidím cesty, ktoré by sa dali zrealizovať, tak ma chytá také FOMO (z angl. fear of missing out – strach z toho, že mi niečo ujde). Teda ja chcem veci zrealizovať a zrealizovať ich hneď.
Takýto šprintérsky prístup však funguje iba krátkodobo. Na konci dňa potom nemám veci dokončené, aj keď robím všetko, ale iba tak napoli.
FOMO som si teda vymenila za JOMO – joy of missing out (z angl. radosť z toho, že mi niečo ujde). Snažím sa nedávať si viac ako tri také väčšie kampane či projekty na polroka. Pracujem s tým, že menej je viac, sústredím sa na kvalitu.
Môj zlozvyk je teda to, že chcem všetko, chcem ísť do všetkých smerov, ale tým potom trpí tá hĺbka toho, ako veci robíme.
Bez čoho si neviete predstaviť svoj pracovný deň?
To je úplne jasné – bez kávy.
Aký najproduktívnejší “lifehack” by ste ľuďom odporučili?
Pracujme na úlohách, nevypĺňajme čas.
Mnoho ľudí má stále takú tú dogmu, že musí pracovať 6, 7, 8 hodín denne. A potom aj keď dokončia tie hlavné úlohy, tak si tam dávajú stále niečo nové.
Umenie pracovať efektívne je v tom, že umelo nenaťahujem ten čas, ktorý trávim prácou. Potrebujem poznať priority dňa, nezačínam úlohy, ktoré môžem urobiť o dva týždne. Umelo si nevpĺňam ten čas prácou, len aby som mala pocit, že pracujem.
Ak by ste niekomu mali dať tip na šťastne pracovný deň, čo by v ňom stálo?
Za mňa je to taký, kedy zažijem naplnenie v práci a zároveň sa teším na niečo po práci. Lebo častokrát to končí tou prácou a už potom nemám energiu na vzťahy, na budovanie vzťahov a venovanie sa sebe.
Ja neverím na work-life balance, verím len na ten balance. Pretože my sme tá istá osoba či už v práci, alebo doma. Máme len jednu energiu a musíme si ju rozložiť. Preto keď si ju “vybúchame” v práci, nezostane nám žiadna pre nás, ľudí okolo nás, naše koníčky.
Čo vás na vašej práci najviac teší?
Najviac ma teší vidieť rast ľudí, s ktorými spolupracujem, klientov, rast mňa osobne, rast firmy.
Čo si predstavujete pod spojením zdravá produktivita?
Je to dosiahnutie nejakej mojej maximálnej produktivity za predpokladu, že viem, že som to ešte ja a nie je to moje ego. Teda, že to nie je: chcem byť lepšia ako „oni“, chcem urobiť viac ako „oni“, alebo robiť „toto“, lebo to robia všetci.
Zdravá produktivita mi evokuje to, čo je to moje maximum, môj strop, pretože moje maximum môže byť úplne iné, ako maximum niekoho iného. Čiže nebežať tie neviditeľné preteky.
Čo bude v roku 2023 najväčšou pracovnou výzvou, ktorá nás čaká?
Na trhu sa veľa rozpráva o AI – umelej inteligencii.
Určite nám to dáva priestor na nové projekty a výzvy, čiže nás na toto čaká nejaká adaptácia.
Druhou výzvou, ktorú ja plošne vnímam u každého človeka je zistiť, v čom som ja dobrá, aké sú tie moje špecifické schopnosti a tie budovať. Aby sme nerobili všetko, respektive zo všetkého trochu, ale aby sme zistili, v čom sme naozaj dobrí.
Mám veľmi dobrú kamarátku Tinu Nekudovú, ktorá sa venuje gallupu a práve ten mi pomohol odhaliť to, v čom som dobrá ja.
Teda tou výzvou je menežovanie našich silných stránok a vedome na nich pracovať.
Aké tri tipy na inšpiratívne čítanie/počúvanie/pozeranie/odoberanie máte?
Určite Brandon Burchard, high performance kouč. Povedala by som, že tie veci, čo učí v podcastoch, videách či knihách sú prelomové, pretože on rozmýšľa naozaj inak.
Potom Richard Branson, môj absolútne najobľúbenejší podnikateľ, ktorý ma inšpiruje aj tým, ako on žije svoj život. To je aj mojím cieľom – budovať, ale zároveň si užívať to, čo som vybudovala.
V poslednej dobe ma zaujala Vanessa van Edwards, ktorá sa venuje charizme a charizmatickému líderstvu. To je niečo, čo ja takisto robím. Ona robila rozsiahly výskum a zistila, že charizma je niečo, čo sa dá naučiť. A keď sa ju naučíme, tak sa nám otvárajú dvere k príležitostiam a ľuďom.
Robím, čo robím, lebo…
… to milujem (úsmev).