Ako si pracujem ja? je rubrika o inšpiratívnych a cieľavedomých ľudoch. V rámci nej nám umožňujú nazrieť pod pokrievku svojho pracovného dňa a zdieľajú svoj pohľad na time management a zdravú produktivitu. Naposledy sme sa rozprávali s Julianom Gerhartom zo zmudri.sk.
Teší ma, že ponuku na rozhovor tentokrát prijal Ján Markoš, slovenský šachový veľmajster, tréner, lektor a autor skvelých kníh, okrem iného manuálu kritického myslenia Sila rozumu v bláznivej dobe či publikácie o etických dilemách Medzi dobrom a zlom. Články pána Markoša si môžete prečítať aj na Denníku N.
Prečítajte si rozhovor a zistíte, okrem iného, čo majú spoločné time management a šach, aká najpálčivejšia etická dilema v práci je za rohom a čo robiť, keď máme „deň blbec“.
Aký vzťah (ak vôbec) máte k time managementu?
Ako hádam každý pracujúci človek dneška i ja zápasím s nedostatkom času: prioritizujem, čomu sa budem venovať, zefektívňujem svoju prácu, vyvažujem čas strávený prácou a čas s rodinou. Mám za sebou nejaké školenia time-manažmentu, z ktorých som si odniesol pár tipov, ale inak som sa tejto zručnosti nijako zvlášť nevenoval.
Používate na organizovanie svojho času alebo plánovanie práce nejaké appky, alebo nejaké nástroje?
Používam obyčajný Google kalendár. Zistil som, že sofistikovanejšie veci (napr. Asana) ma skôr zaťažujú, než aby mi pomáhali.
Čo pero a papier, či pero a zápisník – patria aj v digitálnej dobe do vášho arzenálu?
Píšem knihy. To v istom zmysle znamená, že som v práci neustále: zapisujem si myšlienky, nápady a argumenty takpovediac z pochodu. Priznávam ale, že nemám jednu konkrétnu podobu zápiskov. Používam, čo mám poruke: pero a papier, Word, niekedy dokonca i diktafón na mobile, keď sa bojím, že mi myšlienka utečie.
A čo vzťah medzi šachom a time managementom/seba-organizáciou? Je tam niečo?
Šach je hra, v ktorej je time-manažment kľúčový. Na desiatky ťažkých rozhodnutí máte obmedzený čas a je na vás, využiť ho čo najefektívnejšie. Mám na to dokonca aj samostatný kurz, „Rozhodujte sa ako šachový veľmajster.“ Vďaka šachu som teda o čosi efektívnejší a cieľavedomejší, než by som zrejme inak bol.
Písanie knihy, to je „gargantuovská“ úloha. Aký máte systém, štruktúru? Čo vám pomáha zvládnuť tento kolos?
V prvom rade ma písanie veľmi baví, som teda takmer vždy motivovaný písať. Nemusím sa príliš premáhať. Platí ale, že musím mať v hlave pomerne presnú štruktúru, odkiaľ kam sa chcem dostať, a tiež jasnú predstavu, ako má kniha na konci pôsobiť ako celok. Inak by som sa ľahko v takom dlhodobom projekte stratil.
Napísať knižku trvá stovky hodín. Zároveň ide o dlhodobú prácu, ktorá sa vždy dá odložiť, takže hrozí, že ju „predbehnú“ iné úlohy. Tu pomáha určiť si presný čas, kedy bude písanie knihy prioritou. U mňa to spravidla bývajú skoré ranné hodiny.
Čo považujete za najväčšiu etickú dilemu v práci? Vašej, alebo vo všeobecnosti.
Vo všeobecnosti bude zrejme najpálčivejšou otázkou nástup umelej inteligencie. Bude vrcholový manažment firiem tlačiť na efektivitu a hromadne prepúšťať „nadbytočných“ pracovníkov, alebo bude skôr akceptovať, že dobré čísla nie sú všetko, a bude si ponechávať živých zamestnancov, i keď to bude „nepraktické“?
Asi každý z nás má raz za čas taký ten „deň blbec“. Čo robíte vtedy, ako sa nakopnete?
Idem sa prejsť do prírody. To mi pomôže takmer vždy, a nestojí ma to ani veľa času či úsilia. Žijeme na kraji mesta, hory máme za rohom.
Ktorý pracovný zlozvyk, ak nejaký, považujete za svoj najvýraznejší alebo najhorší?
Pomerne dosť sa zvyknem obávať verejných vystúpení. Pritom nemôžem povedať, že by som tento žáner nezvládal, ale stojí ma to značné mentálne úsilie.
Ako s ním bojujete?
Navykol som si časť verejných vystúpení odmietať, čisto preto, aby som sa nimi nezaťažoval. A navyše, zvyk robí majstra. Myslím, že stres spojený s vystupovaním na verejnosti zvládam omnoho lepšie ako pred pár rokmi.
Čo vás počas pracovného dňa vie najviac vytočiť?
Som pomerne pokojný človek, nehnevám sa často. Viem byť ale mrzutý, keď mám pred sebou zaujímavú prácu vyžadujúcu si pár hodín plného sústredenia, ale neviem sa k nej dostať, pretože ma neustále vyrušujú banality, ktoré neznesú odklad.
Bez čoho si neviete predstaviť pracovný deň?
Bez kávy a počítača.
Ak by ste mali niekomu dať tip pre šťastne strávený pracovný deň, čo by v ňom stálo?
Robte to, čo vás baví a čo vám dáva zmysel, aj keby to malo byť za menšie peniaze ako máte dnes. Ja jazdím na päťročnej Dacii, pretože na Mercedes nemám. A bývame v byte, lebo nemám na dom. Ale rozhodne by som nemenil.
Čo vás na vašej práci najviac teší?
Väčšina mojej práce je aj mojím poslaním. Takže ma vlastne teší a napĺňa pracovať, najmä písať.
Aké tri tipy na inšpiratívne čítanie/počúvanie/pozeranie/čokoľvek máte?
Tento rozhovor vedieme na výročie invázie Ruska na Ukrajinu. Odporučil by som teda tri knihy o Rusku, ktoré možno napovedia, prečo sa vedenie tejto krajiny správa tak nesmierne kruto a bezohľadne k Ukrajincom i vlastným vojakom. Všetky napísala Svetlana Alexijevič, držiteľka Nobelovej ceny za literatúru:
Robím, čo robím, lebo…
Píšem knihy, pretože ma to nesmierne teší, zdá sa, že ich písať viem a tiež, že si ich čitatelia cenia. Ich spätná väzba mi je potom ešte takou extra odmenou.
Tvorbu Jána Markoša si môžete zakúpiť aj v Martinuse či Panta Rhei.