Ešte v prvej polovici 20. storočia prevládal medzi neurológmi názor, že každá z oblastí mozgu má svoju konkrétnu úlohu. Amygdala zodpovedá za reguláciu emócií, zatiaľčo hipokampu vďačíme za ukladanie spomienok. Mozog bol vnímaný ako súbor jednotiek, z ktorých každá funguje relatívne autonómne.
Kanadský psychológ Donald Hebb mal však iný názor. Vo svojej akademickej a vedeckej tvorbe pracoval s názorom, že vyššie kognitívne činnosti, napríklad učenie sa, sú výsledkom spolupráce rôznych oblastí mozgu, nie zásluhou iba jednej. Ak pravidelne zapájame tie isté neuróny, posilňujeme medzi nimi vzťahy, budujeme asociácie.
Vo svojej dobe (50. – 60. roky minulého storočia) išlo o relatívne revolučné myslenie, ktoré sa však neskôr ukázalo ako pravdivé. Tento pohľad na mozog – ako na zosieťovaný systém – dnes dominuje.
Hebbova práca položila základy napríklad aj strojovému učeniu, či dokonca rozvoju umelej inteligencie (ktorá ma raz pripraví o prácu, vďaka, Donald).
Ja sa nejako takto pozerám aj na rôzne tipy zvýšenie produktivity či techniky time managementu. Ako na zosieťovaný systém. Cesta k efektívnejšiemu, šťastnejšiemu a zdravšiemu (nielen) pracovnému dňu je otázkou systematických zmien, nie jednorazových zázrakov.
Pohľad typu „OK, keď budem robiť toto, tak sa mi zlepší sústredenie a ak odstránim hento, tak budem viac motivovaný.“ je akurát tak cestou k sklamaniu. V time managemente a na ceste za zdravou produktivitou zázraky na počkanie neexistujú.
To však neznamená, žekaždá zmena musí bolieť a trvá veky, kým sa prejaví. Práve naopak, začať môžete v malom.
Dôkazom toho sú tieto bleskové tipy na produktivitu. Aplikovať ich môžete už dnes. A najlepšie všetky.
Bleskové tipy na produktivitu – obsah
- Umlčte telefón
- Upracte si na stole
- Urobte z prestávok zvyk
- Položte si na stôl pohár vody
- Zgrupujte „ťukačky a klikačky“
- Zatvorte záložky v prehliadači
1. Umlčte telefón
Vezmite do rúk svoj smartfón a vypnite na ňom všetky zvukové a vibračné notifikácie. Umlčte ho. Nie, nezmeškáte výherný telefonát od nemenovaného rádia, ani ten životne dôležitý hovor. Práve naopak, získate naspäť kusisko sústredenia a pokoja.
V dobe, keď sú telefóny múdre a ľudia… možno menej múdri, sú tieto malé technologické hračky z času na čas na obtiaž. Najmä vtedy, keď pracujeme. Priznajte sa, koľkokrát ste naposledy počas pracovného dňa ťukli do displeja, horúčkovito rozklikli notifikáciu, alebo len tak blbli na internete? A koľkokrát to naozaj bolo nevyhnutné?
Podľa prieskumu z USA v roku 2022 respondenti kontrolovali svoj smartfón 344-krát za deň. Teda každé 4 minúty času, ktorý nespali. Bude to od Tatier k Dunaju výrazne odlišné? Na základe pozorovania ľudí na uliciach, v dopravných prostriedkoch, ale aj počas mítingov si dovolím tvrdiť, že nie.
Obsesívne kontrolovanie smartfónu vedie k preukázateľnej strate pozornosti, spomaleniu a tým pádom aj k zníženiu produktivity. Áno, aj vtedy, keď to robíte iba z času na čas (lebo to je URČITE iba z času na čas…). Ak na displeji telefónu neriešim niečo súvisiace s prácou, tak si ju čumením doňho iba komplikujem.
Uznávam, že zvládnuť 8-hodinový pracovný deň bez kontroly smartfónu je ako žiadať od vtákov, aby polovicu dňa nelietali. V takej žijeme dobe. Ak to už ale musíte robiť, tak si na to vyhraďte pravidelné intervaly. Ideálne počas prestávky od práce – napríklad po každej hodine, hodine a pol.
Existuje jedno povolené vyrušenie smartfónom. Viac o ňom píšem v tipe číslo 3.
Prínos k produktivite: 8/10.
2. Upracte si na stole
Vedeli ste, že priemerný pracovný stôl obsahuje zhruba 400-krát viac mikroorganizmov než záchodová doska? Ten kebab z obeda asi už nedojete, čo?
Čistota sa lepšie udržiava vtedy, keď na stole máte poriadok. Nejde však o jediný dovôd, prečo ho tam mať. Bordel na stole totiž preukázateľne negatívne vplýva na našu produktivitu a náladu.
To, ako vyzerá naše pracovné prostredie, zásadne vplýva na to, ako fungujeme na dennej báze. Ovplyvňuje to naše zvyky a správanie. Dokonca aj schopnosť sústrediť sa: ak toho na stole máme priveľa, rýchlejšie sa unavíme a trpíme zhoršenou koncentráciou. Nevymyslel som si to, tvrdí to štúdia z Princetonu.
Nehovoriac o tom, že náhodne usporiadaná množina predmetov (papiere, perá, spinky, lepky, káble – inými slovami, neporiadok) pôsobí ako päsť na oko. Čo si o vás pomyslia kolegovia? Podľa ďalšej štúdie, tentoraz z Michiganu, že ste neprístupní a máte nežiadúce charakteristiky. Slušne povedané.
Poriadok na stole je taký malý balzam pre dušu a doping pre produktivitu. Oboje si zaslúžite.
Do toho!
Prínos k produktivite: 9/10.
3. Urobte z prestávok zvyk
Prestávky zvýšia moju produktivitu? Ale čo?
Presne tak. Ja osobne prestávky milujem, pracujem len kvôli nim. Naozaj.
V jednej sympatickej štúdii múdre hlavy analyzovali pracovný výkon troch pozorovaných skupín. Prvá makala bez prestávky, druhá si ju urobila každú hodinu, tretia dokonca viac ako raz za 60 minút.
Ktorá z týchto skupín podala najHORŠÍ pracovný výkon? Presne tak, tí, čo pracovali bez prestávky. Dokonca aj členovia skupiny, ktorá oddychovala viac než raz za hodinu, toho urobili viac než tí, čo makali nepretržite.
Práca bez prestávky je zbytočne vysiľujúca a naše mentálne palivo ňou spaľujeme mimoriadne neoptimálne. To má svoje následky. Všetky negatívne: zvyšuje chybovosť, zhoršuje pozornosť, tlmí produktivitu a efektivitu, podnecuje nesprávne rozhodnutia a kazí nám náladu. Okrem iného.
Prízvukujem: nezabúdajte na prestávky!
Nekazte si náladu, výsledky v práci a v konečnom dôsledku aj zdravie. Nedopadnite ako môj neprestávkujúci ex-kolega, ktorý v štyridsiatke vyzeral, ako niektorí iní ľudia vyzerajú 15 rokov po smrti.
A teraz to spomínané povolené vyrušenie smartfónom. Ak naozaj nemáte zvyk prestávkovať, nastavte si budík na každú hodinu, hodinu a pol. Vždy keď zabzučí, doprajte si prestávku. Skutočnú, nie len fingovanú – netrávte ju prácou v nižšej intenzite. Vstaňte, prejdite sa. Choďte sa napiť vody, možno aj nadýchať čerstvého vzduchu.
Prepnite mozog na chvíľu do úsporného režimu.
Prínos k produktivite: 10/10.
kávička či šlofík? bez prestávky to nejde
4. Položte si na stôl pohár vody
Čo je toto, stránka o time managemente a práci, alebo výživová poradňa?!
Možno neuveríte, ale tieto dve oblasti sú do veľkej miery prepletené. V zdravom tele, zdravý duch.
Zhruba 60 % ľudského tela tvorí voda, pri mozgu až cca. 75 %. My, ľudia, sme v podstate také chodiace verejné bazény, s oveľa menším množstvom chlóru a porovnateľným množstvom moču. Dá teda rozum, že táto tekutina (voda, nie moč) je pre naše fungovanie nevyhnutná.
Odhliadnuc od jej významu pre fyzické zdravie, pozrime sa teraz na jej vplyv v mentálnej oblasti. Podľa štúdií už len mierna dehydratácia vedie k zhoršeniu kognitívnych schopností – pozornosti, pamäti, kritického myslenia. Všetko zbrane, ktoré vo svojom arzenáli potrebujeme.
Vezmime si napríklad takú bolesť hlavy, ktorá predstavuje jeden z najčastejších symptómov dehydratácie. Uznajte, že už len samotná prítomnosť v práci je niekedy spúšťačom migrény, tak prečo to ešte zhoršovať?
Napite sa!
Osviežte telo i ducha. Majte na stole vždy pripravený pohár s vodou. Priebežne ho aj používajte, nie je to dekorácia.
Prínos k produktivite: 8/10.
5. Zgrupujte „ťukačky a klikačky“
Ťukačky a klikačky je moje kumulatívne označenie pre všetky aktivity, ktoré netvoria pridanú hodnotu, ale robiť ich musíme.
Veď viete: čistenie mailovej schránky, vypĺňanie niektorých tabuliek, organizácia priečinkov. Mechanické a byrokratické činnosti, pri ktorých používame menšiu časť mozgu, ako priemerný politik v piatok popoludní. Sú otravné a najhoršie na nich je to, že často nevyhnutné.
Málo z nás má také šťastie, že sa ich môže zbaviť, alebo ich delegovať (sám k týmto šťastlivcom nepatrím). Čo však môžeme urobiť, je zgrupovať ich a vykonať ich naraz. Vyhradiť im konkrétny časový úsek. Najhoršie totiž robíme, ak ich vykonávame pomedzi zmysluplnú prácu.
Zbytočne vtedy prepíname z produktívneho režimu do mechanickej rutiny. Najhoršie, čo sa môže stať je, že prerušíme takzvaný stav flow. Ten predstavuje ten skvelý pocit, keď sme na vlne a práca nám ide od ruky. Vtedy je fajn surfovať a neriešiť blbiny.
Osobne odporúčam nechať si, ak je to možné, „ťukačky a klikačky“ na záver pracovného dňa. Ak to máte naopak a práve vtedy ste najproduktívnejší, snažte sa ich zbaviť čím skôr.
Prínos k produktivite: 7/10.
6. Zatvorte záložky v prehliadači
Koľko mávate počas práce otvorených záložiek v prehliadači? Koľko ich máte otvorených teraz?
Pri nejednom videohovore, počas ktorého voľakto zdieľal obrazovku, som zostal civieť. Akoby istí ľudia hrali súťaž, kto ich zvládne mať otvorených najviac súčasne. Za víťazku vyhlasujem nemenovanú ex-kolegyňu, ktorá ich mala pootváraných toľko, že už sa na nich ani nezobrazoval text.
Banalita, poviete si. Až kým nepotrebujete niečo nájsť.
Majte tiež na mysli, že kvantum pootváraných záložiek v prehliadači zvádza k pracovným zlozvykom. Jedným z nich je multitasking, ktorý predstavuje perfektný spôsob, ako robiť viacero vecí naraz, no pritom neurobiť nič.
Viacero otvorených záložiek súčasne vo vás môže vzbudiť dojem, že dokážete efektívne žonglovať s viacerými úlohami súčasne. Verte mi, nedokážete. Podľa rôznych výskumov to zvláda asi 10% populácie, ale ja som takého človeka ešte nestretol.
Okrem toho, oberáte sa o sústredenie. Predstavte si svoj mozog ako počítač (aké trefné). Má tiež svoju obmedzenú kapacitu. Ak ju zahltíte stimulmi a informáciami, dôjde k preťaženiu. Sústrediť sa je čoraz náročnejšie, ste pomalší, možno sa dostaví aj bolesť hlavy. Bŕŕŕ.
Koľko otvorených záložiek je ešte optimálnych? Ja osobne tvrdím, že jedna. Ale to je dosť prísne, takže posuňme toleranciu na tri. Čokoľvek nad toto číslo je podľa mňa už kontraproduktívne.
Prínos k produktivite: 7/10.
nebuďte v ľavej časti obrázka, nepatríte tam
Nateraz všetko.
Tento text bude priebežne aktualizovaný. Stay tuned.
Chcete ďalšie šikovné tipy na produktivitu a more iného, možno aj užitočného, obsahu? Nezabudnite sa prihlásiť k odberu newslettra prostredníctvom formulárika nižšie.
